Spomeň si na svoj prvý týždeň v novej práci, alebo v novom byte. Aj po rokoch si vieš vybaviť prekvapivo veľa detailov, kde bola kuchynka, ako sa volal kolega z vedľajšieho stola, ktorou cestou si vtedy chodil.
Skús si teraz spomenúť na minulý mesiac. Väčšine ľudí sa jednotlivé týždne zlepia do jednej hmly, ťažko povedať čo presne sa stalo v ktorý deň.
Dôvod nie je v tom, že by si mal horšiu pamäť. Kým niečo prežívaš, tvoj mozog to nemeria hodinkami. Až spätne, keď sa obzrieš, odhaduješ dĺžku toho obdobia podľa toho, koľko rôznych spomienok si v ňom nájdeš.
Prečo je to v detstve inak
V detstve má skoro každý týždeň niečo nové, prvý deň v škole, naučiť sa bicyklovať, nová izba, nový kamarát. Presne tak ako ten prvý týždeň v novej práci, každá z týchto vecí je vlastná, samostatná spomienka.
V dospelosti, keď sa usadíš do rutiny, jeden utorok v práci vyzerá presne ako ten predchádzajúci. Mozog si ho ani neuloží ako samostatnú udalosť, lebo sa v ničom nelíši od ostatných. Mesiace sa ti tak potichu zlejú do zopár momentov, a keď sa obzrieš na uplynulý rok, zostane ti v hlave len hŕstka jasných bodov namiesto dvanástich mesiacov plných obsahu.
Niektorí ľudia si myslia, že je to jednoducho tým, že sme v dospelosti zaneprázdnenejší. Francúzsky filozof Paul Janet už koncom 19. storočia prišiel aj s iným, matematickým vysvetlením, jeden rok je v päťročnom veku pätina celého doterajšieho života, no v päťdesiatke je to len dvestina. Číselne teda musí pôsobiť oveľa kratšie. Toto vysvetlenie je reálne a funguje popri tom našom, obe sa navzájom dopĺňajú.
Existuje spôsob, ako si v dospelosti umelo predĺžiť pocit plynúceho času. Ako presne to funguje?
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
Trik je jednoduchý, treba vedome narúšať rutinu, aby si mozgu dodal viac samostatných bodov na ukladanie.
Prvá vec, choď do práce alebo domov inou cestou, aj keď je to o pár minút dlhšie. Zmena trasy stačí na to, aby si si všímal veci okolo seba namiesto toho aby si šiel poloautomaticky.
Druhá vec, zaraď si do týždňa aspoň jednu úplne novú vec. Nová reštaurácia, nová trasa na prechádzku, nový recept, nová aktivita. Nemusí to byť nič veľké, dôležité je že to preruší reťaz identických dní.
Tretia vec, rob si krátke záznamy. Stačí jedna veta denne, čo bolo v ten deň iné. Táto jedna vec ti pri spätnom pohľade dá jasný bod, o ktorý sa vieš oprieť, namiesto rozmazanej hmly celého mesiaca.
A štvrtá vec, uč sa priebežne niečo nové, čo ťa núti sústrediť sa. Kým sa niečo učíš, si prítomný oveľa viac, než keď robíš niečo, čo už tvoj mozog robí naspamäť.
Netreba obracať celý svoj život naruby. Stačí pravidelne pridávať malé odchýlky od rutiny, a tvoj rok si spätne zapamätáš ako oveľa dlhší a bohatší.
Prečítajte si taktiež
Nevieš povedať, akú farbu má strecha domu na tvojej ulici. Presne to vysvetľuje déjà vu
