Spomeň si na poslednú vyššiu výplatu, ktorú si dostal. Prvý mesiac to bola úľava. Konečne trochu vzduchu. O pár mesiacov neskôr sa vrátil presne ten istý pocit stiesnenosti, akoby si tú vyššiu výplatu nikdy nedostal.
Nie je to preto, že by si míňal nezodpovedne. Nie je to ani len o drahších potravinách. V tvojej hlave sa deje niečo oveľa jednoduchšie.
Keď ti stúpne príjem, potichu sa ti posunie aj to, čo považuješ za normálne. Byt o niečo väčší, večera v reštaurácii namiesto varenia doma, taxík namiesto autobusu, to všetko sa ti nenápadne vkradne do bežného mesiaca presne v tempe akým ti rástla výplata. Za pol roka je to nová normálka a ty si na ňu ani nespomenieš ako na niečo navyše.
Čo sa deje, keď sa ti táto hranica posunie
Tvoj mozog neporovnáva dnešný príjem s tým, čo si mal pred piatimi rokmi. Porovnáva ho s tým, na čo si zvyknutý práve teraz. A to, čo voláš „dosť peňazí“, nie je pevné číslo. Je to pohyblivá hranica, ktorá sa posúva takmer rovnako rýchlo ako tvoj plat.
Presne to potvrdila aj slávna štúdia z roku 1978 od amerických psychológov Philipa Brickmana, Dana Coatesa a Ronnie Janoff-Bulman. Porovnávali ľudí, ktorí vyhrali veľkú sumu v lotérii, s bežnými ľuďmi. Výhercovia neboli po čase výrazne šťastnejší ako predtým. Bežné veci, z ktorých sa predtým tešili, napríklad rozhovor s priateľom alebo dobré raňajky, im teraz prinášali menej radosti ako pred výhrou. Ich hranica toho, čo je príjemné, sa jednoducho posunula vyššie spolu s peniazmi.
Veľa ľudí si po takejto skúsenosti myslí, že problém je v tom, že jednoducho zarábajú málo, alebo že za všetko môže drahota. Ceny naozaj rastú a to je reálny faktor, ktorý netreba poprieť. Ale aj keby ceny ostali úplne rovnaké, tento pocit „stále mi to nestačí“ by sa objavil znova pri ďalšom náraste platu. Nemení sa totiž tvoja peňaženka, mení sa tvoja vlastná hranica normálu.
Existuje spôsob, ako túto hranicu prestať naháňať a mať reálne viac pocitu, že ti peniaze stačia. Ako presne to funguje?
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
Ekonómovia Richard Thaler a Shlomo Benartzi na to prišli pri jednom firemnom programe s názvom Save More Tomorrow. Zamestnancov nepožiadali, aby si hneď teraz odkrojili z výplaty na sporenie, čo väčšina ľudí odmieta, lebo to hneď pocítia ako stratu. Namiesto toho ich požiadali, aby sa vopred zaviazali, že časť z každého budúceho zvýšenia platu pôjde automaticky do sporenia, skôr než tie peniaze vôbec uvidia na účte. Sporenie zamestnancov v tomto programe v nasledujúcich rokoch výrazne vzrástlo, práve preto že si nikdy nezvykli na tú časť peňazí ako na svoju bežnú výplatu.
Mimochodom, aj to, kde si usporené peniaze necháš ležať, má význam. Bežný účet ich potichu prejedá infláciou, písali sme o tom tu.
Presne tento istý trik si vieš spraviť sám. Keď ti nabudúce stúpne plat, skôr než sa nová suma stihne stať tvojou novou normálkou, presuň si vopred pevnú časť z toho zvýšenia rovno do sporenia, automaticky, v deň výplaty. Neuvidíš tie peniaze na bežnom účte, takže sa nikdy nestanú súčasťou tvojho pocitu „na čo mám nárok“.
Druhá vec, ktorá funguje, je robiť si len jeden „upgrade“ životného štýlu naraz, nie viacero súčasne. Keď si zvýšiš viacero výdavkov naraz, napríklad byt aj auto aj časté reštaurácie, tvoja hranica normálu sa posunie skokovo a rýchlo. Keď meníš len jednu vec a počkáš, kým si na ňu skutočne zvykneš, dávaš si šancu si to zvýšenie skutočne užiť predtým, než zmizne v pozadí.
A tretia vec, skús si pri väčších nákupoch dať pravidlo počkať aspoň niekoľko dní pred rozhodnutím. Nie je to o tom si niečo odopierať navždy. Je to o tom dať svojmu mozgu čas, aby ten nový štandard naozaj vyhodnotil, namiesto toho aby ho prijal automaticky len preto, že si si to práve teraz mohol dovoliť.
Prečítajte si taktiež: Digitálne euro prichádza a väčšina Slovákov o tom nevie nič — čo to urobí s tvojou peňaženkou
