Predstav si ulicu, po ktorej chodíš takmer každý deň. Poznáš ju. A predsa, keby sa ťa niekto opýtal, akú farbu má strecha domu na rohu, alebo koľko má okien, nevedel by si to povedať.
Skús si predstaviť aj toto. Keby si sa tam zajtra vybral a vedome sa na tú strechu pozrel, hneď v ten deň by si si tú farbu zapamätal. Tvoje oči ju totiž videli už dávno, mnohokrát, no nikdy si sa na ňu vedome nepozrel. A presne v tom spočíva ten rozdiel. Keď si niečo vedome všimneš, mozog si to uloží ako spomienku, ktorú si dokážeš neskôr vybaviť. Keď ti to len prebehlo pred očami bez toho, aby si sa nad tým pozastavil, mozog si to tiež uložil, no úplne inak, niekde v pozadí, bez toho, aby si o tom vôbec vedel.
Čo to má spoločné s déjà vu
Presne toto potichu uložené, nevedomé vnímanie je základom déjà vu. Raz za čas sa jedna z tých vecí, ktoré si mozog uložil bez tvojho vedomia, stretne s novým okamihom, ktorý sa jej podobá, a mozog si povie: „Toto poznám.“ Vedomie však na to nemá žiadnu konkrétnu spomienku, pretože sa na to nikdy vedome nepozrelo. A presne táto medzera medzi pocitom „poznám to“ a otázkou „odkiaľ?“ je déjà vu. Trvá to len pár sekúnd. Presne toľko, koľko mozgu trvá zistiť, že taká spomienka neexistuje, a potom to zmizne.
Niekto v tej chvíli cíti, že to musí byť odkaz z minulého života alebo dôkaz paralelného sveta, a má na to plné právo, je to naozaj zvláštny pocit. Veda však ponúka iné, jednoduchšie vysvetlenie, presne to, čo sme si pred chvíľou vysvetlili na príklade so strechou.
Ako presne na to vedci prišli?
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
Psychologička Anne Clearyová pustila ľuďom videá z počítačovej hry The Sims. Vytvorila dve scény s rovnakým pôdorysom, no s inou výzdobou, napríklad záhradu a smetisko. Ľudia si pozreli jednu scénu, potom druhú, ktorá vyzerala inak, no bola postavená rovnako. Zhruba polovica z nich v tej chvíli nahlásila pocit déjà vu, hoci si prvú scénu vedome nepamätali, presne tak, ako v prípade spomínanej strechy.
A tu je časť, ktorá vyvracia predstavu, že déjà vu je predtuchou budúcnosti. Tých istých ľudí sa vedci pýtali, či dokážu predpovedať, čo sa stane v nasledujúcom okamihu videa. Nedokázali to. Ich úspešnosť bola rovnaká, akoby len hádali. Déjà vu teda nie je oknom do toho, čo príde. Je to len mozog, ktorý si všíma podobnosť a na sekundu ju nedokáže presne zaradiť.
Šanca, že to zažiješ, rastie, keď si unavený, v strese alebo v priestore s podobným usporiadaním, ako je miesto, kde si už niekedy bol. Mladší ľudia tento jav hlásia častejšie ako starší.
Bežné déjà vu, ktoré trvá len pár sekúnd a príde raz za čas, je úplne v poriadku. Pozor si daj len vtedy, ak sa vracia veľmi často a veľmi intenzívne. V takom prípade sa to oplatí spomenúť lekárovi.
Takže nabudúce, keď pôjdeš po svojej ulici a nespomenieš si na farbu tej strechy, vedz, že tvoj mozog robí presne to isté, čo robí pri déjà vu. Ukladá si veci, o ktorých ty ani netušíš. A raz za čas ti to aj ukáže.
Prečítajte si taktiež: Koľko dní v týždni máme vlastne na Slovensku a prečo je Bratislava možno iba skomolená?
Prečítajte si taktiež: Zrušený let alebo stratený kufor? Tieto chyby pri plánovaní dovolenky stoja Slovákov tisíce eur
