Skús teraz, na chvíľu, nezívnuť. Už len to, že čítaš slovo zívanie, mozgu čosi našepkáva. Za pár sekúnd sa ti to možno aj tak stane, a ty s tým nič nenarobíš.
Zívanie totiž neriadi tá časť mozgu, ktorou sa rozhoduješ. Robí to najstarší, automatický kúsok, ktorý pracuje ešte skôr, než sa vôbec narodíš, vedci ho na ultrazvuku opakovane zachytili u plodov v maternici, dávno predtým, než pľúca čo i len raz nadýchnu vzduch. Zívanie teda nie je niečo, čo sa naučíš. Je to program, ktorý v tebe beží od úplného začiatku.
Najrozšírenejšie vysvetlenie, ktorému verili aj lekári takmer 2000 rokov, hovorí, že zívame, keď nám v krvi chýba kyslík alebo je priveľa oxidu uhličitého. V roku 1987 to americký neurovedec Robert Provine jednoducho otestoval. Dobrovoľníkom dal dýchať čistý kyslík, potom vzduch chudobný na kyslík, potom vzduch s vyšším obsahom oxidu uhličitého. Nič z toho frekvenciu zívania nezmenilo. Vyšší oxid uhličitý ich prinútil dýchať rýchlejšie, ale nie zívať viac. Dvetisícročná teória padla na jednom jednoduchom pokuse.
Čo teda zívanie naozaj je
Presvedčivejšie vysvetlenie prišlo o dvadsať rokov neskôr od psychológa Andrewa Gallupa. Tvoj mozog síce tvorí len asi 2 percentá telesnej hmotnosti, no spotrebuje okolo 20 percent všetkej energie, ktorú telo vyrobí, a potrebuje na to úzke rozmedzie teploty. Pri zívnutí sa čeľusť doširoka roztiahne, čo na chvíľu zvýši prietok krvi v lebke, a hlboký nádych zároveň vtiahne chladnejší vzduch cez dutiny, ktoré fungujú ako mech a ochladzujú krv smerujúcu do mozgu. Keď vedci priložili ľuďom na čelo studený obklad, nákazlivé zívanie sa obmedzilo. Keď priložili teplý, zívali viac. A v teréne, vo Viedni aj v Arizone, ľudia zívali najviac pri teplote okolo 20 stupňov, no prudko menej, keď bolo vonku tak teplo ako v ľudskom tele. Zívanie teda vyzerá ako malý chladiaci systém pre mozog, zapnutý presne vtedy, keď ho najviac potrebuje.
A to vysvetľuje aj to, prečo zíva aj niekto, kto len vidí zívať iného, alebo si o tom číta. V štúdiách sa zívanie prenieslo na 40 až 60 percent ľudí, ktorí sledovali video niekoho iného, ako zíva. Najviac naň reagujeme pri ľuďoch, ktorých dobre poznáme, psy dokonca zívajú viac po svojom majiteľovi než po cudzom človeku. A u levov, ktoré zívanie chytili od druhého leva, bola až 11-krát vyššia šanca, že po ňom zopakujú aj jeho ďalší pohyb. Zívanie teda pôsobí aj ako tichý signál medzi členmi skupiny, akoby telo hovorilo poď, zosynchronizujme sa.
A zívanie nie je jediná vec, ktorú tvoje telo robí z dôvodov, na ktoré si dávno prerástol. Presne rovnaký vzorec, teda reflex starší než si vieš predstaviť, úplne mimo tvojej kontroly, sa skrýva aj za čkaním. Len tam je ten dôvod ešte podivnejší.
Prečo čkáme, a ako to naozaj zastaviť
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
Čkanie sa u plodu objavuje už okolo desiateho týždňa tehotenstva, teda ešte predtým, než pľúca čo i len raz nadýchnu vzduch, a u novorodencov tvorí až jedno percento celého dňa. Dôvod siaha ešte hlbšie do minulosti než pri zívaní. Nerv, ktorý čkanie spúšťa, sa volá nervus phrenicus, a u našich rybích predkov viedol krátkou cestou priamo k žiabram, tesne pri mozgu. Keď sa z rýb postupne stali suchozemské tvory, ten istý nerv v tele zostal, len sa musel natiahnuť celou dĺžkou krku až k bránici, čo je z pohľadu stavby tela dosť nešikovné riešenie. A práve táto zle predĺžená trasa je dnes náchylná na to, aby sa spustila omylom. Presne to je čkanie.
Ako to teda naozaj zastaviť? Klasické rady ako zadržať dych alebo sa naľakať fungujú len náhodou. Lekár Ali Seifi vyvinul slamku s názvom Hiccaway, ktorá funguje na inom princípe. Núti ťa silno a dlho nasávať cez úzky otvor s odporom, čím naraz zapojí oba nervy zodpovedné za čkanie, nervus phrenicus aj blúdivý nerv, a tie sa navzájom prekryjú tak, že mozog stratí signál, ktorý čkanie udržiaval. V testoch to ľuďom pomohlo rýchlejšie a spoľahlivejšie než bežné babské rady.
Takže nabudúce, keď zívneš len preto, že si o tom čítal, alebo ťa prepadne čkanie úplne bez dôvodu, vedz, že to nie je náhoda ani slabosť. Je to tvoje telo, ktoré si spúšťa programy staršie, než je človek ako druh. Jeden ti chladí mozog. Ten druhý je len chyba v prepojení, ktoré sme si doniesli ešte z čias, keď sme dýchali žiabrami.
Prečítajte si taktiež: Nevieš povedať, akú farbu má strecha domu na tvojej ulici. Presne to vysvetľuje déjà vu
Prečítajte si taktiež: Vláda dostala štyri scenáre, ako bude vyzerať Slovensko v roku 2040. Jeden z nich sa volá Špirála úpadku
