Väčšina majiteľov si je istá, že svojho psa čítajú bezchybne. Vrtí chvostom, teda je šťastný. Zvesí uši a pozerá sa preč po tom, čo niečo rozbil, teda je mu to ľúto. Presne tieto dve veci, v ktoré verí takmer každý, sú podľa výskumov správania psov nesprávne, alebo aspoň nie tak, ako to väčšina ľudí chápe.
Vinný pohľad neznamená to, čo si myslíte
Ten typický „vinný“ výraz, sklopené uši, schúlené telo, pohľad odvrátený nabok, si väčšina ľudí vysvetľuje ako pocit viny za to, že pes niečo vyviedol. V skutočnosti tento výraz nehovorí nič o tom, čo si pes v tej chvíli myslí o svojom čine. Je to reakcia na váš tón hlasu a reč tela, nie priznanie.
V jednom experimente psychologička Alexandra Horowitzová dala majiteľom pokyn, aby svojho psa pokarhali, aj keď v skutočnosti nič neurobil. Psy, na ktoré majiteľ hovoril prísnym, obviňujúcim tónom, ukázali presne ten istý „vinný“ výraz ako psy, ktoré naozaj niečo rozbili. Výraz sa teda spustil samotným pokarhaním, nie skutkom, ktorý mu predchádzal. Pes sa jednoducho snaží upokojiť situáciu a vášho hnev, nie priznať sa k tomu, čo urobil.
Nie ste alfa, a to je v poriadku
Rada „musíte byť alfa, aby vás pes rešpektoval“ pochádza z výskumu vlkov v zajatí z 40. rokov minulého storočia, kde do jednej ohrady zavreli dospelých, navzájom nepríbuzných vlkov. Tí sa medzi sebou skutočne bili o postavenie, presne ako v hierarchii „alfa, beta, omega“, ktorú väčšina ľudí pozná.
Neskoršie desaťročia pozorovania divých vlčích rodín ukázali, že v prírode to takto nefunguje. Divá vlčia rodina sú rodičia a ich mladé, žiadna súťaž cudzích jedincov o vrchol. Dokonca aj vedec, ktorého meno sa s pojmom „alfa vlk“ najčastejšie spája, svoje pôvodné závery neskôr sám verejne opravil. Preto sa aj v modernom výcviku psov odklonili od „ukazovania, kto je pán“, k odmenám a dôslednosti, ktoré jednoducho fungujú lepšie, bez ohľadu na to, kto je vo vzťahu „alfa“.
Bonus: čo naozaj hovorí jeho chvost
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
Aj samotné vrtenie chvostom je zložitejšie, než sa zdá. Výskum z talianskej univerzity v Trente z roku 2013 ukázal, že psy mávajú chvostom nesymetricky podľa toho, akú emóciu prežívajú. Keď pes vidí niečo príjemné, napríklad svojho majiteľa, chvost sa vychyľuje viac doprava. Keď narazí na niečo, čo v ňom vyvoláva neistotu, napríklad cudzieho, dominantne pôsobiaceho psa, chvost sa vychyľuje viac doľava.
Zaujímavé je, že to vedia rozoznať aj iné psy. Keď vedci psom pustili videá iných psov mávajúcich chvostom len na jednu stranu, tí, ktorí videli vychyľovanie doprava, ostali v pokoji. Tí, ktorí videli vychyľovanie doľava, mali zvýšenú srdcovú frekvenciu a správali sa úzkostlivejšie. Smer chvosta teda nie je štýl, je to skutočná informácia, ktorú si psy medzi sebou vymieňajú, aj keď vy sami by ste ju bez merania srdcového tepu nikdy nerozoznali.
Ešte jedna vec, ktorú si väčšina ľudí predstavuje nesprávne, je psie farebné videnie. Psy nevidia čiernobielo, ako sa bežne hovorí. Vidia najmä odtiene modrej a žltej, na červenú a zelenú farbu majú výrazne slabšie receptory, takže svet okolo seba vidia skôr ako človek s farbosleposťou než v odtieňoch sivej.
Nabudúce, keď sa pozriete na svojho psa a pomyslíte si, že presne viete, čo si myslí, skúste sa spýtať, či to viete naozaj, alebo len opakujete to, čo si o psoch hovorí každý.
Prečítajte si taktiež: Najväčší živý organizmus na svete nie je strom. Je to huba Slová, ktoré v sebe skrývajú nadávky (a vy ich hovoríte každý deň)
