Táto sobota, 24. októbra 2026, si Slovensko naraz vyberá starostov, primátorov, poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, aj predsedov a poslancov samosprávnych krajov. Jeden deň, štyri rôzne hlasovania súčasne. A práve preto, že sa to všetko odohráva naraz a len raz za štyri roky, veľa vecí okolo tohto systému zostáva väčšine ľudí skrytých.
1. Hlasovací preukaz tu nefunguje
Pri parlamentných voľbách bežne využijete hlasovací preukaz a odvoláte kdekoľvek na Slovensku. Pri komunálnych a župných voľbách táto možnosť neexistuje. Voliť môžete výhradne v mieste svojho trvalého bydliska, nie inde. Dôvod je jednoduchý, volíte miestnych ľudí pre miestnu samosprávu, systém teda nepočíta s tým, že by ste mohli hlasovať za zastupiteľstvo mesta, v ktorom ani nežijete.
2. Dva rôzne hlasovania naraz nie sú náhoda
Starostov a poslancov obcí sme kedysi volili v inom termíne než predsedov a poslancov krajov. Od roku 2017 sa oba termíny zlúčili do jedného spoločného dňa. Dôvod bol praktický, menej samostatných volieb znamená menej nákladov na organizáciu aj vyššiu šancu, že si ľudia k urnám nájdu cestu aspoň raz, keď už tam idú.
3. Keď sa hlasy vyrovnajú, nerozhoduje vždy žreb
Toto je asi najmenej známy detail celého systému, a zároveň najprekvapivejší. Ak sa pri voľbe poslanca zastupiteľstva dvaja kandidáti dostanú na presne rovnaký počet hlasov, miestna volebná komisia o víťazovi rozhodne žrebom. Pri voľbe samotného starostu alebo primátora to ale takto jednoducho nejde. Zákon pri remíze na poste starostu žreb nepripúšťa, namiesto neho sa musia vyhlásiť úplne nové voľby, a vyhlasuje ich priamo predseda Národnej rady SR.
Zostáva ešte jedna vec, na ktorú by ste možno nestavili. Ako dlho vlastne môže jeden človek na čele obce reálne vydržať, a ako sme na tom v porovnaní so zvyškom svet, čo sa účasti týka?
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
4. Rekord v dĺžke funkčného obdobia sa počíta na desiatky rokov
Jedným z najdlhšie slúžiacich starostov v histórii slovenskej samosprávy bol Ján Cipov z obce Lehota pod Vtáčnikom v okrese Prievidza. Na poste starostu vydržal 24 rokov v rade, teda šesť celých volebných období, a odchádzal z funkcie až vo veku 84 rokov v roku 2018. Takéto dlhé pôsobenie je v slovenskej komunálnej politike skôr výjimkou než pravidlom, väčšina starostov sa na poste strieda podstatne častejšie, ale ukazuje, že pri komunálnych voľbách sa dá hovoriť aj o funkčných obdobiach meraných v desiatkach rokov, nie len vo volebných cykloch.
5. Slovensko nie je ani najhoršie, ani najlepšie v účasti
V celosvetovom porovnaní priemernej volebnej účasti za posledné tri voľby patrí Slovensku s priemerom približne 59,86 % 119. miesto zo 187 sledovaných krajín. Na čele tabuľky je prekvapivo Vietnam s účasťou 99,1 %, najnižšiu účasť má naopak Haiti, len 21,58 %. V Európe sa účasť povinne vymáha v Luxembursku a Belgicku, mimo Európy v Bolívii a Uruguaji, tam voličom hrozí za nepríchod k urnám finančná sankcia. Na Slovensku je účasť dobrovoľná, rovnako ako vo väčšine Európy.
Takže keď túto sobotu pôjdete hodiť svoj hlas do urny, alebo sa rozhodnete, že tento raz nepôjdete, teraz už viete aj to, čo sa deje v pozadí systému, ktorý to celé riadi, aj to, že vaša jedna krížik môže v krajnom prípade naozaj rozhodnúť úplne o novom kole volieb.
Prečítajte si taktiež: Plyšová hračka na Google zatienila aj nového pápeža 1. november bol kedysi na Slovensku dňom volieb
