V máji 2024 sa nad Slovenskom rozžiarila obloha do ružova a do fialova tak silno, že si to viacerí ľudia najprv odfotili s otázkou, čo sa to deje, až potom si všimli, že rovnaké fotky posielajú aj ľudia z druhého konca krajiny. Nešlo o požiar ani o svetelné znečistenie. Bola to polárna žiara, jav, ktorý si väčšina z nás spája skôr s Nórskom alebo Islandom než s vlastnou záhradou.
Áno, dá sa to vidieť aj bez cesty na sever
Polárna žiara vzniká, keď nabité častice zo slnečného vetra narazia do zemskej atmosféry a rozsvietia ju podobne, ako svieti neónová trubica. Za normálnych okolností sa tento svetelný ovál sťahuje len okolo severného a južného pólu, preto ju bežne vídajú len obyvatelia severného Nórska, Islandu alebo Fínska.
Keď je ale slnečná erupcia dostatočne silná, vyvrhne do vesmíru obrovský mrak nabitých častíc, takzvaný koronálny hmotný výron. Ak tento mrak narazí do Zeme, spôsobí geomagnetickú búrku, ktorá dočasne roztiahne polárny ovál smerom na juh. Pri najsilnejších búrkach, napríklad v roku 2023, bola žiara viditeľná dokonca až z južného Anglicka, Slovinska, Talianska alebo Grécka. Slovensko, ktoré leží podstatne bližšie k severu než tieto krajiny, sa do dosahu takejto búrky dostáva oveľa jednoduchšie.
Prečo je to čoraz častejšie
Slnko má svoj vlastný, približne jedenásťročný cyklus aktivity. Momentálne sa nachádza blízko vrcholu svojho 25. cyklu, čo v praxi znamená viac slnečných škvŕn, viac erupcií a viac koronálnych výronov než v pokojnejších rokoch. Presne z tohto dôvodu sa polárna žiara nad Slovenskom v posledných dvoch rokoch objavila opakovane, nielen raz za desaťročie ako v minulosti.
Prečo nie je zelená, ale ružová alebo fialová
Farba polárnej žiary závisí od toho, do akého plynu a v akej výške narazia nabité častice. Kyslík vo výške okolo 100 kilometrov svieti zelenou, čo je aj najbežnejšia farba, ktorú vídajú pozorovatelia priamo na severe. Kyslík vo výškach 150 až 300 kilometrov svieti červenou. Dusík v nižších vrstvách atmosféry dodáva odtiene modrej a fialovej.
Zo Slovenska nesledujeme žiaru zboku ako v Laponsku, ale z veľkej diaľky, takmer spod horizontu. Zakrivenie Zeme nám tak zväčša zakryje nižšie, zelené vrstvy javu a vidno len tie najvyššie, teda prevažne červenú a ružovú farbu, prípadne fialový okraj. Skutočne zelenú polárnu žiaru priamo zo Slovenska takmer nikto nevidel, aj keď sa na fotkách vďaka kombinácii farieb a nastaveniu fotoaparátu občas môže zdať, že je tam aj nejaký nazelenalý odtieň.
Kto chce vidieť, ako ďaleko sa dá s polárnou žiarou zájsť aj kreatívne, môže si pozrieť instagramový profil @aurorasurfers, ktorý do fotografií žiary domaľúva aj surferov na vlnách pod žiariacou oblohou.
Bonus: kde sa oplatí postaviť a dá sa odfotiť aj vaším mobilom?
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
Predpoveď polárnej žiary stojí na Kp indexe, čísle od 0 po 9, ktoré ukazuje, ako silná je práve geomagnetická búrka. Aby bola žiara reálne vidno z územia Slovenska, potrebuje Kp index zvyčajne vystúpiť aspoň k hodnote 7 z deviatich. Slovenský projekt Ziara.sk, ktorý vedie a financuje z vlastného vrecka jeden nadšenec, ponúka pre Slovensko živý prehľad Kp indexu, rýchlosti slnečného vetra aj priamy livestream aktuálnej oblohy. Mobilné aplikácie Aurora Forecast a Severné oko pre Android alebo Aurora Fcst pre iOS robia to isté formou upozornení do telefónu.
Miesto na pozorovanie si vyberajte podľa troch pravidiel: čo najmenej svetelného znečistenia okolo, voľný výhľad na severný horizont bez kopcov, stromov alebo budov, a čo najväčšia výška. Slovensko má na tento účel dokonca tri oficiálne parky tmavej oblohy:
- Park tmavej oblohy Poloniny, najstarší na Slovensku, vyhlásený v roku 2010, v severovýchodnom cípe krajiny s minimálnou hustotou osídlenia.
- Beskydská oblasť tmavej oblohy, vyhlásená v roku 2013, na Kysuciach v okolí Makova, Korne, Turzovky, Vysokej nad Kysucou a Klokočova.
- Park tmavej oblohy Veľká Fatra, najmladší z roku 2015, približne 30 kilometrov od Banskej Bystrice, vo výške nad 1 300 metrov.
Šanca na pozorovanie je štatisticky o niečo vyššia okolo jarnej a jesennej rovnodennosti, teda okolo marca a okolo prelomu septembra a októbra, keď je geomagnetická aktivita v priemere vyššia než v lete.
Ešte jeden praktický detail: mobilný telefón často zachytí viac než vlastné oko. Nočný režim alebo dlhšia expozícia fotoaparátu vie na fotke ukázať farby, ktoré voľným okom vidno len ako slabú belavú alebo šedastú škvrnu na severnom nebi. Ak si teda nie ste istí, či niečo vidíte, oplatí sa to najprv jednoducho vyfotiť.
Kto chce vidieť, ako ďaleko sa dá s polárnou žiarou zájsť aj kreatívne, môže si pozrieť instagramový profil @aurorasurfers, ktorý do fotografií žiary domaľúva surferov na vlnách pod žiariacou oblohou.
Nabudúce, keď sa obloha nad vaším domom zafarbí do ružova, nemusíte hľadať najbližší požiar. Môže to byť to isté divadlo, na ktoré by ste inak museli letieť až za polárny kruh.
Prečítajte si taktiež: Zatmenie slnka 12. augusta 2026: Kompletný sprievodca
