Naši susedia šokovali technologický svet: Roboty vyrábajú úplne inak, investovali do nich aj ľudia z OpenAI

Robotické ruky sa dnes vyrábajú týždne a stoja desiatky tisíc dolárov. Startup z Budapešti však ukazuje, že by sa jedného dňa mohli „tkať“ podobne ako oblečenie – a zaujalo to aj investorov spojených s OpenAI.

Doteraz sa roboty vyrábali pomaly, draho a nesmierne komplikovane. Keď ste v správach videli humanoidného robota, ktorý robí saltá, pravdepodobne ste mali pocit, že budúcnosť je už tu. Skutočnosť je však taká, že za každým takýmto strojom stoja mesiace piplavej ručnej práce a milióny dolárov. Výroba hardvéru sa v podstate nepohla z miesta od minulého storočia, zatiaľ čo svet softvéru a umelej inteligencie (AI) utiekol o svetelné roky dopredu.

Naši susedia však prišli s niečím, čo tento nepomer definitívne mení. V Budapešti vznikol startup Allonic, ktorý nerieši len to, ako roboty myslia, ale úplne mení spôsob, akým sa vyrábajú ich telá. Nejde len o ďalší malý startup – táto inovácia je taká zásadná, že zaujala investorov z technologických gigantov ako OpenAI (tvorcovia ChatGPT) či Hugging Face. Maďarská firma vyzbierala v rekordnom investičnom kole 7,2 milióna dolárov, čo je historicky najvyššia suma pre takto mladú firmu v histórii našich južných susedov.

Pre nás na Slovensku je to správa, ktorú by sme nemali prehliadnuť. Ukazuje totiž, že stredná Európa už nemusí byť len „montážnou dielňou“ pre nápady zo západu, ale miestom, kde sa rodia technológie meniace globálny priemysel.

Problém robotických rúk: Prečo sú dnešné roboty „neohrabané“?

Najväčšou brzdou robotiky dnes nie je inteligencia, ale ruka. Človek má v ruke 27 kostí a neuveriteľne komplexnú sieť šliach, svalov a nervov. To nám umožňuje byť jemnými pri navliekaní nite, ale aj pevnými pri držaní kladiva. Napodobniť túto šikovnosť v stroji je pre inžinierov doslova nočnou morou.

Doteraz bola výroba robotickej ruky podobná výrobe luxusných, ručne skladaných hodiniek. Inžinieri museli týždne tráviť manuálnou montážou stoviek drobných ložísk, skrutiek, káblov a pevných spojov. Ak ste chceli robota, ktorý sa aspoň trochu podobá človeku, museli ste počítať s cenou presahujúcou 70 000 dolárov za jednu ruku.

Navyše, tieto stroje sú krehké. Každá jedna skrutka je potenciálnym miestom poruchy. Benedek Tasi, zakladateľ Allonic, si počas výskumu na univerzite v Budapešti uvedomil, že problémom nie je dizajn, ale samotná výrobná infraštruktúra. Kým AI mozog robota je dnes ako špičkový pilot Formuly 1, telo dnešného robota pripomína skôr starý traktor, ktorý sa pri každom zložitejšom pohybe môže pokaziť. Tasi a jeho tím sa rozhodli, že roboty nebudú skladať, ale budú ich „pestovať“.

Technológia 3D Tissue Braiding: Hardvér, ktorý sa „utká“

Revolúcia, ktorú Allonic prináša, sa nazýva 3D Tissue Braiding (3D splietanie tkanív). Namiesto tradičnej montáže prišli Maďari s niečím, čo pripomína textilnú alebo tkáčsku výrobu, ale v troch rozmeroch.

Ako to funguje v praxi? Proces začína 3D tlačou základnej kostry, ktorá predstavuje kosti robota. Okolo tejto kostry následne špeciálny stroj, ktorý tím Allonic sám vyvinul, v jedinom plynulom a automatizovanom procese splietane tisíce pevných technických vlákien. Tieto vlákna nahrádzajú biologické šľachy a väzy.

Čo je však najúžasnejšie, stroj počas tkania priamo do tela robota vkladá aj elektrické vedenie, senzory a elastické prvky. Keď robotický prst alebo celá končatina vyjde zo stroja, nie je potrebné žiadne ďalšie skrutkovanie. Stačí pripojiť motory a robot je pripravený pracovať. Výsledkom je monolitické telo – jeden súvislý celok bez slabých miest v spojoch, bez skrutiek, ktoré by sa mohli uvoľniť, a bez ložísk, ktoré by sa mohli zadrieť.

Tento robot je na dotyk mäkký, čo je kľúčové pre bezpečnosť ľudí v jeho blízkosti, ale vďaka štruktúre vlákien je mimoriadne pevný a odolný voči nárazom. Allonic je v súčasnosti jedinou firmou na svete, ktorá takto automatizuje výrobu robotického hardvéru.

Porovnanie výroby: Z týždňov na hodiny a doláre

Najväčší šok pre priemysel predstavuje rýchlosť a cena. Ak by sme zostali pri prirovnaní, nový spôsob výroby od Allonic je pre robotiku tým, čím je moderná továreň na oblečenie pre módny priemysel – prináša automatizáciu tam, kde predtým vládla mravenčia ručná práca.

• Tradičná výroba: Zostavenie komplexnej robotickej ruky trvá týždne a vyžaduje si špecializovaný tím.
• Allonic (Súčasnosť): Ich stroj prvej generácie vyrobí jeden funkčný robotický prst s integrovanými šľachami za približne 3 hodiny.
• Allonic (Budúcnosť): Stroj druhej generácie, ktorý už tím vyvíja, je navrhnutý tak, aby bol 5-krát rýchlejší. To znamená, že jeden prst bude hotový za menej ako hodinu a celá ruka za zlomok dňa.

Cena je ďalším faktorom, ktorý mení pravidlá hry. Kým tradičné robotické súčiastky sú nesmierne drahé, Allonic používa technické vlákna, ktorých materiál na jednu ruku stojí menej ako 50 dolárov. Benedek Tasi dokonca hovorí o modeli, kedy by boli robotické končatiny také lacné a rýchle na výrobu, že by sa pri opotrebovaní menili podobne ako jednorazové rukavice.

Ako by to mohlo vyzerať v bežnom živote?

Možno si hovoríte, že sú to len technické detaily, ktoré zaujímajú inžinierov. Poďme si však predstaviť, čo táto maďarská inovácia môže znamenať pre náš každodenný život o pár rokov.

V nemocnici o 10 rokov: Lekár v menšej slovenskej nemocnici potrebuje pre pacienta špeciálnu protetickú ruku. Neobjednáva ju z USA za desiatky tisíc eur. Namiesto toho otvorí zariadenie veľké asi ako mikrovlnka, ktoré má priamo v ambulancii. Do stroja vloží digitálny model pacienta a zásobník s vláknami. O niekoľko hodín zo stroja vyjde hotová robotická končatina – ľahká, anatomicky presná, citlivá na dotyk a pripravená na okamžité použitie. Náklady? Zlomok dnešnej ceny, vďaka čomu sa k špičkovým protézam dostanú aj ľudia v chudobnejších regiónoch.

V priemyselnej fabrike: Továreň na elektroniku potrebuje zmeniť výrobný program. Tradične by museli čakať týždne na nové úchopy pre roboty z Číny. S technológiou Allonic si firma jednoducho „objedná“ nový digitálny dizajn a na mieste si za pár hodín utká presne taký robotický úchop, aký pre nové súčiastky potrebuje. Výroba sa nezastaví na mesiace, ale len na pár hodín.

Domáci asistent: Predstavte si domáceho robota, ktorý pomáha starším ľuďom vstať z postele alebo im podať pohár vody. S technológiou Allonic tento robot nebude nebezpečným kusom kovu. Vďaka svojmu „mäkkému“ tkanému telu bude bezpečný. Ak by do človeka omylom narazil, jeho ruka pruží a neublíži mu. Bude to pomocník, ktorého sa nebudete báť pustiť do svojej obývačky.

Prečo do Budapešti investovala OpenAI a giganti z oblasti AI?

Investícia vo výške 7,2 milióna dolárov (cca 6,6 milióna eur) v takomto skorom štádiu firmy je v našom regióne nevídaná. Okrem nemeckého fondu Visionaries Club sa na nej podieľali anjeli spojení s OpenAI (tvorcovia ChatGPT) a Hugging Face.

Prečo by mali firmy, ktoré vyvíjajú najpokročilejší softvér na svete, záujem o výrobu tkaných rúk v Budapešti? Odpoveď je jednoduchá: uvedomujú si, že ich geniálna umelá inteligencia je dnes uväznená v neohrabaných telách. Je to, akoby ste mali mozog Einsteina, ale telo, ktoré sa ledva hýbe.

„Priepasť medzi sofistikovaným softvérom riadeným AI a pomalou výrobou hardvéru je teraz limitujúcim faktorom pre celý priemysel,“ vysvetľuje Marton Sarkadi Nagy z Visionaries Club. Allonic je prvou firmou na svete, ktorá rieši problém robotiky na úrovni infraštruktúry. Maďari totiž nestavia len roboty, oni vyvinuli „stroj, ktorý stavia stroje“, čo je v technologickom svete ten najvyšší možný úspech.

Význam pre strednú Európu: Koniec éry montážnych dielní?

Pre nás na Slovensku, v Maďarsku či Česku je príbeh Allonic dôležitým mementom. Dlhé roky sme boli vnímaní ako „montážna dielňa“ západných firiem – miesto, kde sa sťahuje výroba kvôli lacnejšej pracovnej sile. Úspech Allonic však dokazuje, že v našom regióne vznikajú základné technológie, ktoré budú definovať priemysel 21. storočia.

Allonic nie je len ďalší startup s mobilnou aplikáciou. Je to skupina 15 špičkových inžinierov v oblastiach robotiky, materiálových vied a softvéru. Zaujímavosťou je, že polovicu ich inžinierskeho tímu tvoria ženy, čo je v tomto odbore svetový unikát. Ukazujú, že ak sa spojí vedecký výskum z univerzity s odvahou investorov, môžeme predbehnúť aj Silicon Valley. Kým americké firmy sa trápia s tým, ako zlacniť zložitú montáž tisícok súčiastok, naši susedia montáž úplne zrušili a nahradili ju cievkami s technickými vláknami.

Tento úspech by mal byť inšpiráciou aj pre slovenské technologické firmy a univerzity. Ukazuje, že inovácie svetového formátu sa nemusia diať len za oceánom, ale doslova za našimi humnami.

Čo nás čaká v robotickej budúcnosti?

Robotická revolúcia sa práve teraz mení z digitálnej na fyzickú. Doteraz sme žili v ére, kde nás roboty fascinovali na videách, no v reálnom svete boli príliš drahé na to, aby sme ich stretávali v bežnom živote. Ak sa však robotické telá začnú vyrábať tak lacno a rýchlo ako oblečenie, môže sa robotika rozšíriť do domácností, nemocníc aj fabrík oveľa rýchlejšie, než si dnes myslíme.

Allonic momentálne rozširuje svoj tím a pripravuje sa na masové nasadenie svojej technológie. Ich cieľom je stať sa „výrobnou chrbtovou kosťou“ celého robotického priemyslu. A možno je najzaujímavejšie na celom tomto príbehu práve to, že tento zásadný technologický posun neprišiel z Kalifornie, ale z Budapešti.

Sme pripravení na dobu, keď sa robotické telo vyrobí tak rýchlo ako dnes tričko? Čo to spraví s naším priemyslom, zdravotníctvom a domácnosťami? Odpovede na tieto otázky začneme dostávať skôr, než sme si kedy trúfli odhadnúť.