Európsky parlament vo štvrtok 9. júla 2026 rozhodol o ďalšom osude kontroverzného opatrenia známeho ako „Chat Control 1.0“. Hoci väčšina hlasujúcich poslancov bola proti, kvôli špecifickým procedurálnym pravidlám EÚ sa platnosť tohto mechanizmu predlžuje až do apríla 2028. Čo to v praxi znamená pre bežného používateľa internetu a prečo toto rozhodnutie vyvoláva také vášne?
Čo je vlastne Chat Control 1.0?
V právnej reči ide o takzvanú dobrovoľnú výnimku (derogáciu) z európskych pravidiel o ochrane súkromia v elektronických komunikáciách (smernica ePrivacy). Táto výnimka umožňuje – ale neprikazuje – poskytovateľom internetových služieb dobrovoľne skenovať súkromné správy používateľov za účelom odhaľovania CSAM (materiálu sexuálneho zneužívania detí).
Dôležité je zdôrazniť, že v prípade verzie 1.0 nejde o povinnosť. Platformy sa samy rozhodujú, či túto technológiu nasadia. Ich cieľom je podľa zástancov rýchlejšie odhaľovanie nelegálneho obsahu a ochrana najzraniteľnejších.
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
Bežný mýtus: Budú čítať všetky správy všetkých ľudí?
Okolo tejto témy koluje množstvo nepresností. Najčastejším mýtom je tvrdenie, že odteraz bude niekto v reálnom čase čítať každú jednu odoslanú správu v Európe. To nie je pravda.
Prijaté opatrenie sa totiž týka výhradne nešifrovaných služieb. Skenovanie sa teda môže objaviť v službách ako:
- Gmail a iCloud Mail,
- Facebook Messenger a Instagram DM,
- Skype, Snapchat či chaty v rámci služby Xbox.
Naopak, populárne aplikácie s takzvaným koncovým šifrovaním (end-to-end encryption), kde majú prístup k obsahu len odosielateľ a prijímateľ, sú z tohto nariadenia výslovne vyňaté osobitným pozmeňovacím návrhom. To znamená, že vaše správy v aplikáciách WhatsApp, Signal či iMessage (ak nie sú zálohované na nešifrovanom iCloude) zostávajú súkromné a technológie na skenovanie do nich nesmú zasahovať.
Ako je možné, že návrh prešiel, keď väčšina poslancov bola proti?
Priebeh hlasovania bol mimoriadne neobvyklý. Európsky parlament už raz, 26. marca 2026, predĺženie tohto mechanizmu zamietol. Rada EÚ (zastupujúca členské štáty) však pôvodný text prevzala a vrátila ho do legislatívneho procesu.
V tomto štádiu (tzv. druhé čítanie) už na zamietnutie nestačí jednoduchá väčšina prítomných, ale je potrebná absolútna väčšina všetkých poslancov, čo predstavuje 361 hlasov zo 720. Pri hlasovaní 9. júla sa proti návrhu postavilo 314 poslancov, čo síce bola väčšina prítomných, ale na zastavenie návrhu chýbalo 47 hlasov. Návrh tak prešiel „defaultne“ – nie preto, že by s ním väčšina aktívne súhlasila, ale preto, že sa nenašiel dostatočný počet hlasov na jeho zablokovanie.
Rozdiel medzi Chat Control 1.0 a 2.0
Je kľúčové nezamieňať si toto rozhodnutie s pripravovanou novou legislatívou, často nazývanou Chat Control 2.0.
- Chat Control 1.0: Je súčasný stav – dobrovoľné skenovanie len nešifrovaných služieb.
- Chat Control 2.0: Je oveľa prísnejší návrh, o ktorom sa stále rokuje. Ten by mohol skenovanie zaviesť ako povinné a potenciálne by sa mohol pokúsiť prelomiť aj šifrovanie v aplikáciách ako Signal či WhatsApp. Dnešné hlasovanie sa týkalo len predĺženia súčasnej, miernejšej verzie.
Argumenty: Ochrana detí vs. Súkromie občanov
Diskusia rozdeľuje politikov aj odbornú verejnosť na dva tábory:
Zástancovia (napr. časť Európskej komisie a frakcia EPP): Argumentujú, že internet sa stal hlavným miestom pre šírenie materiálov zachytávajúcich zneužívanie detí. Tvrdia, že dobrovoľné skenovanie je nevyhnutným nástrojom pre políciu, aby dokázala obete zachrániť a páchateľov potrestať. Podľa nich je bezpečnosť detí nadradená nad určitú mieru zásahu do súkromia.
Kritici (organizácie na ochranu súkromia, Piráti, časť liberálov): Namietajú, že ide o formu plošného sledovania bez konkrétneho podozrenia, čo prirovnávajú k otváraniu všetkých listov na pošte. Poukazujú na to, že aj samotná Komisia v niektorých správach priznala chýbajúce jasné dôkazy o tom, že by takéto skenovanie viedlo k vyššiemu počtu odsúdených páchateľov. Taktiež varujú pred vysokou mierou chybovosti algoritmov, ktoré môžu nevinné rodinné fotky z dovolenky označiť za nelegálne.
Boj o hranicu medzi bezpečnosťou a právom na súkromie tak v Bruseli pokračuje ďalej, pričom ďalším veľkým míľnikom budú rokovania o spomínanej verzii 2.0..
