Od verejného spustenia ChatGPT v novembri 2022 sa diskusia o umelej inteligencii (AI) posunula od fascinácie k tvrdým ekonomickým faktom. Zatiaľ čo spočiatku sme sa tešili z nárastu produktivity, dnes sa téma mení na príbeh o trhu práce. Podľa analýzy banky Goldman Sachs z apríla 2026 AI v USA eliminuje približne 25 000 pracovných miest mesačne, pričom súčasne vytvorí okolo 9 000 nových – čistý mesačný úbytok tak predstavuje približne 16 000 pracovných miest.
Slovensko pritom stojí priamo v centre tohto technologického hurikánu. Podľa dlhodobo citovanej štúdie OECD (pôvodne z roku 2018, autorov Nedelkoska a Quintini), ktorá sa dodnes používa ako referenčný ukazovateľ, je Slovenská republika najohrozenejšou krajinou z hľadiska možnej straty pracovných miest v dôsledku automatizácie. Pravdepodobnosť miery automatizácie u nás dosahuje až 62 %, čo je o 14 percentuálnych bodov viac, než je priemer krajín OECD – ide o dlhodobo platné zistenie, ktoré nová vlna AI len potvrdzuje a zosilňuje.
Prepúšťanie nie je jediný problém, prichádza „veľké zmrazenie“
Hoci miera nezamestnanosti v mnohých krajinách zostáva na historických minimách, pod povrchom sa objavujú trhliny. Experti z Yale Insights upozorňujú na fenomén „veľkého zmrazenia“ (the big freeze): firmy síce masovo neprepúšťajú, ale prestávajú najímať nových ľudí.
Dáta Svetovej banky potvrdzujú, že počet online ponúk práce v profesiách, ktoré sú nahraditeľné umelou inteligenciou, klesol v priemere o 12 %. Tento efekt sa navyše časom zosilňuje – zatiaľ čo v prvom roku po spustení ChatGPT bol pokles 6 %, v treťom roku (do júna 2025) dosiahol až 18 %.
Najviac postihnutou skupinou sú paradoxne mladí ľudia na začiatku kariéry. Dopyt po pozíciách na základnej úrovni (entry-level), ktoré nevyžadujú pokročilé tituly ani prax, klesol o 18 až 20 %. V administratívnej podpore bol prepad dopytu dokonca na úrovni 40 %.
Prečo je Slovensko v „červenej zóne“?
Slovenský trh práce je špecifický vysokým podielom priemyselnej výroby a nižšou úrovňou digitálnych zručností v porovnaní s priemerom. Podľa slovenských analýz sa inovačné zmeny najviac dotknú nízkokvalifikovaných zamestnancov, ktorí sú nahraditeľní technológiami oveľa jednoduchšie než špecialisti.
Očakávaný vplyv inovácií na Slovensku podľa tried zamestnaní:
- Špecialisti: Až 43 % z nich pocíti vplyv AI priamo vo svojej náplni práce.
- Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci: Pocítia najmä vplyv automatizácie (25 %).
- Operátori a montéri strojov: Čelia kombinovanému tlaku automatizácie (17 %) a robotizácie (13 %).
Slovenskí zamestnávatelia už dnes identifikujú konkrétne profesie, kde bude prítomnosť AI dominantná. Patrí sem napríklad dátový analytik (53 % vplyv AI) alebo špecialista marketingových analýz.
Nastupujú „AI agenti“ a koniec outsourcingu
Novou frontovou líniou sú takzvaní „agentickí AI“ (Agentic AI). Na rozdiel od chatbotov, ktoré len odpovedajú na otázky, títo agenti dokážu samostatne vykonávať celé pracovné postupy – od spracovania úverov v bankách až po sieťovú nápravu v telekomunikáciách.
Pre firmy to znamená, že dokážu vyprodukovať viac s rovnakým počtom zamestnancov. Heslom dňa sa stáva „Flat is the new up“ – teda stav, kedy firma rastie, ale počet jej zamestnancov zostáva nemenný. Prvými obetami tohto trendu sú často externe dodávané služby, ako sú call centrá alebo offshore podpora.
Varovanie laureátov Nobelovej ceny
Situácia je natoľko vážna, že 16 nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu podpísalo naliehavý list. Varujú, že AI transformuje ekonomiku rýchlejším tempom než priemyselná revolúcia. Lídri politiky a priemyslu podľa nich musia okamžite budovať mantinely a vzdelávacie systémy, aby AI ľudí dopĺňala, a nie len nahradzovala.
Ako prežiť v ére AI?
Recept na prežitie na trhu práce už nie je o ovládaní jedného nástroja, ale o zmene mentálneho nastavenia. Kľúčovými sa stávajú zručnosti, ktoré stroje zatiaľ nedokážu replikovať:
- Kritické myslenie a riešenie komplexných problémov.
- Emocionálna inteligencia a medziľudská komunikácia.
- Digitálna a AI gramotnosť.
Pre slovenského pracovníka to znamená nevyhnutnosť neustáleho vzdelávania (reskilling a upskilling). Štát aj zamestnávatelia musia investovať do programov na podporu ranej kariéry, aby mladí ľudia nestratili šancu získať prvé skúsenosti v prostredí, kde ich prácu už dnes dokáže čiastočne zastúpiť algoritmus.
Zdroje: Analýzy Svetovej banky (2025), analýzy Goldman Sachs (2026), štúdie OECD (Nedelkoska a Quintini), správy Yale Insights (2026) a výstupy slovenského národného projektu Sektorovo riadenými inováciami (2023).
