Podtitul: Nejde o poveru ani náhodu. Ide o presne opísaný efekt jedného posunu hodinovej ručičky, ktorý sa dá aj vyčísliť.
O tretej ráno v nedeľu 25. októbra 2026 sa hodiny na Slovensku (a v celej EÚ) posunú o hodinu späť, z 3.00 na 2.00. Skončí sa letný čas, začne sa stredoeurópsky (zimný) čas. Prakticky to znamená jedno: v nasledujúcich dňoch bude o 17. hodine vonku tma, hoci týždeň predtým bolo ešte svetlo.
A práve tento moment, náhla tma presne v čase, keď sa najviac ľudí vracia z práce domov, má merateľný efekt. Podľa amerického Insurance Institute for Highway Safety (IIHS), ktorý analyzoval nehody s usmrtenými chodcami a cyklistami päť týždňov pred a päť týždňov po zmene času v rokoch 2010 až 2019, stúpa počet takýchto smrteľných nehôd po jesennej zmene času o 13 percent. Dôvod je jednoduchý: svetlo sa presunie z popoludňajšej dopravnej špičky do rannej, kde je cestujúcich podstatne menej.
Čo presne sa 25. októbra mení
- Noc zo soboty na nedeľu bude o hodinu dlhšia, kto nemusí v nedeľu ráno nikam, si teoreticky pospí navyše.
- Smer posunu je „späť“ (na rozdiel od marca, keď sa hodiny posúvajú dopredu a hodinu spánku naopak strácame).
- Zmena je záväzná pre celú EÚ v rovnaký okamih (3.00 stredoeurópskeho letného času = 2.00 stredoeurópskeho času), takže sa nedá „vynechať“ ani odložiť na inokedy.
Prečo práve chodcom stúpa riziko
Mechanizmus, ktorý za tým stojí, nie je tajomný. Ráno je po zmene času svetlejšie, večer sa naopak stmieva o hodinu skôr než týždeň predtým. Problém je, že objem áut aj chodcov je vo väčšine miest podstatne vyšší medzi 15. a 19. hodinou (cesta z práce, zo školy, po nákupoch) než medzi 6. a 8. hodinou ráno. Presne v tomto okne sa tak naraz stretne najviac ľudí na ceste s najhoršou viditeľnosťou za posledné mesiace, kým si vodičia aj chodci nezvyknú.
IIHS vo svojej analýze doslova uvádza, že „celý pokles počtu zrazených chodcov na jar sa dá pripísať nárastu množstva svetla“ v popoludňajších hodinách, a v jeseni platí presný opak, teda nárast rizika sa dá pripísať úbytku svetla práve v tomto kritickom čase.
Kto sa chce brániť, má len jednu skutočne účinnú možnosť: reflexné prvky na oblečení alebo batohu a väčšia opatrnosť pri prechádzaní cez cestu v prvých týždňoch po zmene, keď si na tmu ešte nikto nezvykol.
Zostáva ešte jedna otázka, ktorá napadne asi každého, kto si tento rituál dvakrát do roka zopakuje už poriadne dlho. Keď je to nepohodlné, meria sa to a väčšina ľudí v Únii si ho ani nežiada, prečo sa to vlastne stále robí?
Prečo Únia už osem rokov nedokáže striedanie času zrušiť
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
Toto nie je nový nápad. Európska komisia navrhla zrušenie striedania času už v roku 2018, na základe verejnej konzultácie, do ktorej sa zapojilo približne 4,6 milióna ľudí z celej Únie. Výsledok bol jednoznačný, 84 percent respondentov bolo za zrušenie striedania. Európsky parlament návrh v roku 2019 aj schválil, s cieľom zaviesť zmenu od roku 2021.
Odtiaľ sa to ale zastavilo. Problém nie je v tom, či striedanie zrušiť, na tom sa väčšina štátov zhoduje, ale v tom, na ktorom čase potom zostať navždy. Z tej istej konzultácie vyplynulo, že 56 percent ľudí by chcelo natrvalo letný čas, 36 percent zimný. Ak by si jeden štát vybral letný čas natrvalo a susedný zimný, vznikla by medzi susediacimi krajinami stála hodinová diferencia navyše, čo sa v Rade EÚ nikomu nechce riešiť ako prvému. Návrh tak od roku 2019 leží v Rade bez dohody a k roku 2026 neexistuje žiadny záväzný termín, kedy by sa mal posun konečne prestať opakovať.
Mimochodom, dá sa to aj inak. Kanadská provincia Britská Kolumbia sa v roku 2026 definitívne rozhodla striedanie času zrušiť a zostať trvalo na letnom čase, po tom, čo v konzultácii z roku 2019 hlasovalo 93 percent z viac než 223 000 respondentov presne za tento krok. Rozdiel oproti EÚ je jednoduchý, jeden štát (respektíve provincia) sa nemusí zhodovať s tucet ďalších.
Čo sa deje s telom, aj keď si vlastne prispíme
Jesenná zmena času má povesť tej „neškodnej“, pretože si vraj len pospíme navyše. Čiastočne je to pravda, väčšina zdravotných rizík spájaných so zmenou času (zvýšené riziko infarktu, mozgovej príhody, väčší počet hospitalizácií) sa v odbornej literatúre týka jarnej zmeny, keď telu naraz chýba hodina spánku. American Academy of Sleep Medicine tento nárast rizika pri jarnej zmene dokumentuje, pri jesennej zmene sa podobný efekt v drvivej väčšine zdrojov neuvádza.
Aj tak si vnútorné hodiny človeka (cirkadiánny rytmus) vyžadujú niekoľko dní, aby sa prispôsobili novému času, bez ohľadu na smer posunu. Prejavuje sa to typicky únavou, zhoršenou koncentráciou alebo problémami zaspávať v „nový“ čas ešte pár dní po zmene, kým sa hladina melatonínu v tele nezosynchronizuje s novým rytmom svetla a tmy.
Podobne mimochodom reagujú aj domáce zvieratá. Pes alebo mačka si totiž čas kŕmenia či prechádzky spája s vnútorným pocitom hlasu a svetla, nie s hodinami na stene, veterinári bežne odporúčajú posúvať čas kŕmenia postupne, o pár minút denne, aby si zviera zvyklo plynulejšie.
Skorá tma má napokon aj druhý, menej merateľný efekt, na nálade. Kratšie a tmavšie dni patria medzi spúšťače takzvanej sezónnej afektívnej poruchy (jesennej/zimnej depresie), ktorá súvisí práve s úbytkom denného svetla. Nejde o bežný pokles nálady, ale o rozpoznanú, hoci relatívne zriedkavú diagnózu, ktorá sa dá riešiť napríklad svetelnou terapiou.
Takže keď si túto nedeľu ráno všimnete, že hodiny na mobile sa posunuli samy, no na tú v kuchyni musíte siahnuť rukou, pamätajte na jednu vec. Tá hodina navyše v posteli je príjemný bonus. Tá istá hodina, o ktorú skôr zhasne na ceste domov, si zaslúži trochu viac pozornosti, minimálne do polovice novembra.
