Švajčiarski voliči v ostro sledovanom nedeľnom referende odmietli návrh na zastavenie rastu populácie, ktorý mohol krajinu izolovať od zvyšku Európy. Toto rozhodnutie prinieslo úľavu nielen Bruselu, ale aj tisícom Slovákov, ktorí v krajine pod Alpami pracujú a žijú. Ak by iniciatíva prešla, Švajčiarsko by muselo radikálne zmeniť svoje vzťahy s okolitým svetom a ohroziť vlastnú prosperitu.
„Krajina je plná!“ — tento nápis sprevádzaný obrázkami preplnených vlakov a betónových džunglí zaplavil v posledných mesiacoch švajčiarske ulice. Pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP) ním mobilizovala občanov k nedeľnému hlasovaniu (14. júna 2026) o návrhu na pevné zastavenie rastu počtu obyvateľov na čísle 10 miliónov. Hoci kampaň brnkala na strunu obáv z drahoty a straty národnej identity, Švajčiari nakoniec ukázali, že stabilita a dobré vzťahy so susedmi sú pre nich prednejšie.
Keď mestá prehlasujú vidiek: Výsledky pod lupou
Podľa oficiálnych výsledkov proti návrhu hlasovalo 54,79 % voličov. Účasť bola na švajčiarske pomery rekordná – k urnám prišlo 58,86 % ľudí, čo je výrazne nad bežným priemerom. Práve pri téme vysokej účasti je zaujímavé sledovať diskusiu u nás, kde vláda uvažuje o zrušení voľby poštou, zatiaľ čo Švajčiari hlasujú z domu bezpečne a bežne už celé desaťročia.
Na úspech referenda bola potrebná tzv. dvojitá väčšina – nielen väčšina ľudí, ale aj väčšina kantónov. Čo je to vlastne kantón? Predstavte si naše kraje, ale s obrovskou mocou. Každý z 26 kantónov má vlastnú ústavu, parlament a dokonca aj vlastné dane. Je to, akoby si v Žilinskom kraji odhlasovali úplne iné pravidlá pre školy alebo nemocnice než v Bratislavskom. V nedeľu návrh podporilo len 10 kantónov, zatiaľ čo 13 bolo proti. V hlavnom meste Bern bol odpor drvivý – proti bolo až 84 % hlasujúcich.
Guilotína, ktorá mohla odťať Európu
Iniciatíva navrhovala, aby populácia krajiny (ktorá koncom roka 2025 dosiahla 9,1 milióna) neprekročila hranicu 10 miliónov až do roku 2050. Ak by k tomu došlo, Švajčiarsko by muselo vypovedať dohodu o voľnom pohybe osôb s EÚ.
Prečo to bolo také nebezpečné? Švajčiarsko má s EÚ podpísaný balík bilaterálnych zmlúv, ktoré fungujú ako pevne zviazaný zväzok — tzv. „gilotínová doložka“. Ak vypoviete jednu zmluvu (napríklad tú o voľnom pohybe), automaticky zanikajú všetky ostatné. Krajina by tak stratila prístup k jednotnému európskemu trhu, kde končí viac ako polovica ich produktov.
Výsledok hlasovania okamžite privítala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, ktorá potvrdila, že EÚ a Švajčiarsko zdieľajú hlboké putá a silné partnerstvo.
A čo my? Priama demokracia po slovensky
Hoci Švajčiarsko nie je v EÚ, je súčasťou Schengenského priestoru a hovorí sa v ňom štyrmi úradnými jazykmi: nemčinou, francúzštinou, taliančinou a rétorománčinou. Najväčší rozdiel oproti Slovensku je však v kultúre referend. Švajčiari chodia k urnám bežne 4-krát ročne a za posledných 30 rokov mali stovky hlasovaní o všetkom možnom.
Pre porovnanie: Slovensko malo doteraz 9 referend a úspešné bolo iba jediné (vstup do EÚ v roku 2003). Práve teraz sa však aj u nás schyľuje k dôležitému kroku. Už 4. júla 2026 nás čaká v poradí 10. referendum, v ktorom budeme rozhodovať o zrušení doživotných výhod pre politikov a obnovení inštitúcií ako ÚŠP či NAKA. Čo je v hre v referende 2026?
Čo by „Áno“ znamenalo pre Slovákov?
Pre približne 9 000 Slovákov s trvalým pobytom a tisíce ďalších pracujúcich by stopka na populáciu znamenala obrovskú neistotu. Švajčiarske zdravotníctvo a opatrovateľstvo by bez cudzincov, ktorí tvoria až 11 % zamestnancov v tomto sektore, doslova skolabovalo. Kým u nás je horúcou témou príspevok na opatrovanie 2025/2026, Švajčiari si bez zahraničných pracovníkov nedokážu predstaviť fungovanie svojho kvalitného systému, na ktorý vynakladajú až 11,5 % HDP.
Pikošky z „plného“ Švajčiarska
Švajčiarsko je fascinujúca krajina, kde si stabilitu strážia kurióznymi pravidlami aj technologickými divmi:
- Prezident bez fanfár: V rannom vlaku do práce môžete bežne stretnúť švajčiarskeho prezidenta, ako si v kupé druhej triedy číta noviny bez akejkoľvek ochranky. Pre Švajčiarov je to normálny občan ako každý iný.
- Strašidelná výchova v Berne: Priamo v centre Bernu stojí od 16. storočia socha „pojedača detí“ (Kindlifresserbrunnen). Znázorňuje muža hltajúceho nahé dieťa a pôvodne zrejme slúžila ako výchovný monument pre neposlušné deti.
- Ticho nadovšetko: Švajčiari milujú svoj pokoj natoľko, že v nedeľu je prísne zakázané kosiť trávu či používať vŕtačky. V niektorých bytových domoch dokonca existujú nepísané pravidlá, ktoré neodporúčajú sprchovanie či splachovanie po 22:00, aby hluk nerušil susedov.
- Atómové kryty pre každého: Krajina má systém krytov s kapacitou pre 114 % populácie. Je to dedičstvo studenej vojny, kedy sa rozhodlo, že každý občan musí mať v prípade konfliktu bezpečné miesto v pivnici s pancierovými dverami a filtráciou.
- Sociálne morčatá: Zákon tu chráni aj pocity hlodavcov. Morča je považované za sociálneho tvora, takže je protizákonné chovať ho osamote – musíte mať aspoň dve, aby im nebolo smutno.
- Ozbrojená neutralita: Švajčiarsko je neutrálne od roku 1815, no má povinnú vojenskú službu pre mužov. Po výcviku si každý vojak berie svoju armádnu zbraň domov, aby bol v prípade potreby okamžite pripravený brániť krajinu.
- Najdlhší tunel sveta: Pod masívom Álp sa tiahne Gotthard Base Tunnel, ktorý so svojou dĺžkou 57 kilometrov drží svetový rekord. Cestu vlakom cez hory skracuje na minimum a je ukážkou švajčiarskej precíznosti.
- Pokuta ako bič na bohatých: Výška pokuty za rýchlosť môže byť vyrátaná podľa vášho príjmu. Majiteľ Ferrari tak raz za rýchlosť 130 km/h v obci zaplatil astronomických 299 000 frankov.
Nedeľné referendum potvrdilo, že Švajčiarsko si zvolilo cestu otvorenosti. Nateraz zostáva krajinou s priemerným čistým platom 5 292 EUR, kde žiaci v PISA testoch z matematiky (508 bodov) stále výrazne prekonávajú slovenských rovesníkov (464 bodov).
