Vojna na Ukrajine trvá už štyri roky v plnom rozsahu a mierové rozhovory, sprostredkované Spojenými štátmi v mestách ako Ženeva či Abú Zabí, zatiaľ priniesli len málo hmatateľných výsledkov. Napriek tomu sa v zákulisí odohrávajú stretnutia, ktoré určujú kontúry budúceho možného prímeria. Serhij Kyslycja, kľúčový člen ukrajinskej delegácie a dnes zástupca vedúceho Kancelárie prezidenta, poodhalil, akú atmosféru majú tieto diskusie, kde sa na opačnej strane stola nachádza nepriateľ.
Vecný tón bez divadla
Na rozdiel od verejných vystúpení ruských diplomatov, ktoré sú často plné politického a historického teatralizovania, sú priame diskusie na vojenskej úrovni podľa Kyslycju prekvapivo vecné a biznisovo orientované. „Armáda má lepšie pochopenie pre to, čo sa deje na bojisku,“ uviedol diplomat. Otázkou však zostáva, či sú ruskí vyjednávači schopní reportovať informácie späť do Moskvy priamo, bez toho, aby ich „prikrášľovali“ alebo menili.
Technické peklo „šedej zóny“
Dosiahnuť dohodu o zastavení paľby nie je len otázkou politickej vôle, ale aj extrémne náročnou technickou operáciou. Bojisko na východnej Ukrajine je dnes pokryté tisíckami dronov, ktoré hliadkujú nad obrovskou „šedou zónou“. Situáciu komplikuje fakt, že v mestách Donbasu, ktoré tvoria pevnostný pás, stále žije približne 200 000 ukrajinských civilistov. Proces odpútania vojsk (disengagement) si preto vyžaduje jasný súbor pravidiel, protokolov a spôsobov overovania.
Kyslycja prirovnal predchádzajúce snahy OBSE o monitorovanie k „dobe kamennej“ (Flintstones era). Kým v minulosti bolo úspechom mať dva drony nad územím, dnes môže v jedinom okamihu nad mestom ako Pokrovsk operovať až 12 000 bezpilotných lietadiel.
Problém dôvery a „bezcenných“ záruk
Jednou z najväčších prekážok zostáva totálna strata dôvery. Ukrajinská strana považuje ruské vyhlásenia o „právne záväzných zárukách neútočenia“ za bezcenné. Kyslycja zdôrazňuje, že cesta k dôvere môže začať až vtedy, keď Rusko začne uplatňovať vlastný trestný zákonník voči tým, ktorí agresiu naplánovali a rozpútali.
Ukrajina má v rokovaniach jasne stanovené červené čiary:
• Mier nie je možné vymeniť za beztrestnosť. Delegácia nemá mandát vyjednávať o scenároch, ktoré by agresorovi zaručili imunitu.
• Žiadne ústupky odporujúce ústave. Aj to je dôvod, prečo sa pôvodný 28-bodový plán zredukoval na 20 bodov.
• Územná celistvosť. Akýkoľvek plán, ktorý by vyžadoval vzdanie sa území, ktoré Rusko nedobilo, by Ukrajinci v referende odmietli.
Úloha USA ako arbitra
Podľa ukrajinskej delegácie budú USA hrať kľúčovú úlohu pri monitorovaní akéhokoľvek budúceho prímeria pomocou satelitov a iných špičkových technológií. „Potrebujeme niekoho, kto bude hrať úlohu rozhodcu (adjudication), pretože ak dôjde k porušeniu, mala by tu byť tretia strana, ktorá je pevná a autoritatívna,“ vysvetlil Kyslycja. Vyzdvihol pritom trpezlivosť a nasadenie amerických predstaviteľov, ktorí na stretnutiach nesedia len ako pozorovatelia, ale aktívne počúvajú a kladú otázky.
Osobná skúsenosť s „nepriateľom v miestnosti“
Pre Kyslycju nie je sedenie za jedným stolom s Rusmi novinkou. Ako bývalý veľvyslanec pri OSN strávil roky v New Yorku, kde s nimi sedel v jednej miestnosti pravidelne. Najsilnejšiu spomienku má na večer 23. februára 2022. Počas mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN dostal správu, že jeho krajina je pod útokom. Keď vtedy žiadal ruského veľvyslanca Nebenzju, aby zavolal ministrovi Lavrovovi a zastavil inváziu, dostal odpoveď: „Nebudem ministra Lavrova v tomto čase budiť“.
Hoci sa kontúry mechanizmov prímeria neustále precizujú, hlavná časť skladačky stále chýba. „Vojnu by mohol zastaviť jediný telefonát jednej osoby svojmu náčelníkovi generálneho štábu,“ uzatvára Kyslycja s tým, že kremeľský diktátor nateraz zjavne nie je nastavený na ukončenie bojov.
