V slovenskom éteri sa pojem „grécka cesta“ dlho používal ako lacná politická nálepka. Lenže v posledných mesiacoch sa niečo zásadne zmenilo – nezávislí odborníci aj finančné trhy začali biť na poplach. Ak sa pýtate, či sme na to naozaj tak zle, odpoveď sa neskrýva v politických sľuboch, ale v číslach, ktoré nám nastavujú nekompromisné zrkadlo.
Keď trhy prestávajú veriť: Sme v klube s „bankrotárom“?
Dramatický príbeh našich financií začína tam, kde končí trpezlivosť investorov – na trhu s dlhopismi. Ešte donedávna sme boli pre svet vnímaní ako bezpečný prístav, podobný Nemecko. Dnes je realita iná. Výnosy našich desaťročných dlhopisov sa začiatkom roka 2024 vyrovnali gréckym na úrovni približne 3,35 %.
V preklade to znamená, že investori nám dnes dôverujú rovnako „málo“ ako krajina, ktorá pred desiatimi rokmi reálne skrachovala. Nemci si požičiavajú za úrok okolo 2 %, my platíme výrazne viac, keďže svet nás už nepovažuje za vzorného hospodára.
Horváthovo varovanie: Príbehy, ktoré sa nebezpečne podobajú
Hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Horváth sa otvorene priznal, že „príčiny súčasných slovenských fiškálnych problémov nápadne pripomínajú príbeh Grécka“Čo si tým myslíš?
Grécko pred krízou v roku 2008 zažilo „hostinu“, na ktorú nemalo. Verejné výdavky na sociálne programy a mzdy v štátnej správe tam rástli rýchlejšie než schopnosť štátu vyberať dane. Slovensko za posledných sedem rokov prešlo presne touto trajektóriou: z krajiny s prebytkami sme zostali stáť s jedným z najvyšších deficitov v Európskej únii.
Dnes predávame trináste dôchodky, na ktoré Sociálna poisťovňa reálne nemá peniaze, a zvyšujeme platby vo verejnej správe bez tlaku na efektivitu. Deficit Sociálnej poisťovne tak za rok narástol z 1,74 miliardy eur na odhadované tri miliardy.
Kde je háčik? Rozdiel medzi dlhom a smerovaním
Mnohí politici oponujú, že náš dlh je „len“ na úrovni 60 % HDP, kým Grécko ho malo pred krízou nad 100 %To je faktická pravda. Lenže diablov detail je v smere, ktorým kráčame. Podľa Rady pre zodpovednosť (RRZ) a NBS náš dlh neudržateľne narastá a bez drastických zmien mohol v najbližšom rozpočtovom roku 70 až 90 % HDP.
Slovensko dnes navyše trpí chronickým problémom – neviem posúdiť, či tak efektívne ako iní. Kým Grécko vybralo v roku 2024 na daniach a odvodoch približne 42 % HDP, Slovensko len okolo 36 %. Ak by sme mali rovnakú príjemú kapacitu ako Gréci, naše vysoké sociálne výdavky by v grafoch nevyzerali tak hrozivo. Náš problém teda nie je len v tom, že veľa míňame, ale že náš štát je neefektívny a má obrovský investičný dlh..
Liečba, ktorá (zatiaľ) iba zvyšuje teplotu
Aktuálne Slovensko prechádza prvou fázou „záchrany“. Problémom je, že vláda sa diery v rozpočte snaží zakladať takmer výlučne zvyšovaním daní (DPH na 23 %, transakčná daň, vyššia daň pre firmy).
Analytici varujú, že iba zvyšovanie daní v spomaľujúcej ekonomike nestačí a môže udusiť rast. História Grécka nás učí, že po zvyšovaní daní museli prísť aj tak bolestivé škrty vo výdavkoch. NBSuje, že ak by sme chceli naše financie skutočne ozdraviť, potrebujeme dodatočnú konsolidáciu vo výške posledných eurTo by v praxi znamenalo:
- Zníženie sociálnych výdavkov o 3,8 miliardy eur.
- Okresanie miesta vo verejnom sektore o 2,2 miliardy eur.
Máme ešte šancu, alebo sme už za hranou?
Dobrou správou je, že na rozdiel od Aténu v roku 2010 nás ešte nikto nenúti do drastických opatrení pod hrozbou okamžitého bankrotu. Máme funkčný bankový sektor a relatívne stabilné prostredie , čo nám dáva časový priestor na „menej bolestivú liečbu“.
Tento čas by sme však nemali premrhať na rozbíjanie zrkadiel, ktoré nám nastavujú inštitúcie ako NBS či RRZ.. Ak v zrkadle zbadáte na košeli škvrnu, nie je to chyba zrkadla. Slovensko dnes nepotrebuje paniku, ale vecnú debatu o tom, aký rozsah štátu si môžeme dovoliť a kde musíme prestať žiť na dlh našich detí.
Trajektória je nastavená. Či sa tento príbeh skončí ako grécka tragédia alebo ako úspešná slovenská reforma, máme (zatiaľ) vo vlastných rukách.
