Karin (33) je momentálne v Bratislave len na pár dní. Nemá kde bývať, byt totiž pred pár mesiacmi predala, tak spí u kamaráta. Na konci septembra znova odchádza, tentoraz do Ázie. Táto krátka zástavka doma je len prestávka medzi dvoma kapitolami cesty, ktorá sa začala z úplne iného dôvodu, než by si väčšina ľudí na prvý pohľad myslela.
Prečo skutočne odišla
Karin dlho verejne hovorila len o tom, že chcela zažiť viac slobody a menej rutiny. Až začiatkom septembra, uprostred cesty po Južnej Amerike, otvorene priznala, čo za jej rozhodnutím naozaj stálo. Vo videu z 5. septembra napísala, že sa vrátila k dôvodu, prečo si vlastne dala pauzu od Slovenska. Štyri a pol roka bola v pracovnom vzťahu, ktorý opisuje ako ponižujúci, urážajúci a manipulatívny. Následky si podľa vlastných slov spracúva dodnes.
Priznala aj to, čo ju k zamysleniu znova privádza. Krátko predtým sa počas cesty ocitla v situácii, v ktorej si nebola istá, či je v bezpečí. Nezaváhala a v priebehu pár minút z miesta odišla, aj s Erikou. Napísala, že už jej netreba mesiace na to, aby rozpoznala, keď niekto prekračuje jej hranice, a že je na seba za to hrdá. Po zverejnení jej podľa vlastných slov napísali desiatky žien, ktoré zažívajú podobné veci, niekto im nerešpektuje hranice alebo im hovorí, že sú „príliš citlivé“. Odkaz, ktorý im nechala, neznie, že musia urobiť to isté čo ona. Znie, že nie je v poriadku pochybovať o vlastných pocitoch len preto, že to niekomu vyhovuje, a že bezpečie a rešpekt si zaslúži každý.
Ako sa k tomu dostala
Rozhodnutie odísť nebolo náhle. Podľa staršieho rozhovoru, ktorý Karin poskytla ešte pred cestou, o ňom uvažovala viac ako dva roky. Predtým, než sa rozhodla definitívne, si na pol roka vyskúšala žiť mimo domova v Indonézii, aby si overila, či to zvládne. Až potom predala bratislavský byt, väčšinu vecí porozdávala alebo vyhodila a to, čo jej ostalo, sa zmestilo do jedného batoha.
Alpaka, ktorú jej vybrali sledovatelia
Niekde v Peru sa k jej batohu pridala ešte jedna spoločníčka, dvojmetrová plyšová alpaka menom Erika. Vznikla zo stávky s kamarátom Vorvim, ktorý so svojím psom Ňinom vedie vlastný instagramový účet. Keď mu Karin poslala fotku alpaky v obchode, napísal jej, že ju má priniesť jeho psovi. Karin pristúpila na podmienku: ak fotka na jej sieťach vyzbiera 30-tisíc lajkov, kúpi ju a vezme so sebou. Vyzbieralo sa menej, asi 20-tisíc, ale Erika sa aj tak stala súčasťou cesty. Prešla s Karin Machu Picchu, mesiac v Bolívii, Amazoniu aj hranice, ktoré prechádzali pešo.
O tom, kam sa pobalí ďalej, dlho nerozhodovala sama. Začiatkom septembra oznámila, že Latinská Amerika sa pre ňu končí, a sledovateľov sa spýtala, kam má ísť potom. Zvažovala Japonsko, Kóreu, Filipíny aj Taiwan. Sledovatelia ju presvedčili, aby išla do všetkých naraz. Na cestu po Japonsku, Taiwane, Kórei a Filipínach odchádza 30. septembra a v pláne má 80 dní.
Do Bratislavy sa vrátila len pred pár dňami. Erika sa pri návrate prvýkrát osobne stretla s Ňinom, psom kamaráta Vorviho, u ktorého teraz Karin cez tento krátky medzičas býva, pretože vlastný byt už nemá.
Nie je v tom sama
Podľa augustového prieskumu JobsIndex, ktorý pre spoločnosť Alma Career Slovakia robili na vzorke vyše tisícky slovenských zamestnancov, pociťuje pracovné odcudzenie a rutinu až 66 % ľudí, o 10 percentuálnych bodov viac než v roku 2023. Štvrtina, presne 25 %, zažila priamo šikanu od nadriadeného alebo kolegov. Dve pätiny sa cítia preťažené až na hranicu zrútenia a takmer polovica má pocit, že aj keď pracuje nadmieru, nik to neoceňuje. Karin teda nie je výjimka, len jedna z veľkého množstva ľudí, ktorí si podobné roky nesú so sebou, len sa o tom bežne nehovorí tak otvorene ako ona.
Práve preto majú jej slová váhu aj pre ľudí, ktorí sami netušia, že v niečom podobnom uviazli. Dlhodobá manipulácia a znevažovanie sa totiž takmer nikdy nezačína dramaticky. Podľa toho, čo Karin opísala vo svojich videách, mala roky pocit, že preháňa, že si to len namýšľa, že by mala byť vďačná za to, čo má. Presne tento mechanizmus, kedy človek prestane veriť vlastnému úsudku a začne pochybovať sám o sebe, je jeden z najbežnejších príznakov toho, že vzťah (pracovný aj osobný) prekročil hranicu bežného konfliktu. Ďalšie typické znaky, ktoré Karin vo svojich príspevkoch spomína: niekto opakovane zľahčuje vaše pocity, presviedča vás, že problémom je vaša „prehnaná citlivosť“, alebo si všimnete, že sa pri danom človeku neustále ospravedlňujete za veci, za ktoré by ste sa ospravedlňovať nemuseli.
Sama to podľa vlastných slov cíti aj z reakcií, ktoré jej chodia. Po septembrovom videe jej napísali desiatky žien, ktoré riešia podobné situácie, niekto im nerešpektuje hranice, niekto im hovorí, že za všetko môže ich vlastná „prehnaná citlivosť“. Karin im odkázala, že nemusia urobiť presne to, čo urobila ona, predať byt a odletieť na druhý koniec svet. Stačí si všimnúť, kedy niečo naozaj nie je v poriadku, a dovoliť si tomu veriť namiesto toho, aby si to človek ešte mesiace či roky vysvetľoval.
Odvahu netreba nájsť naraz vo veľkom rozhodnutí. Presne to si Karin pripomína aj v drobnostiach. Len pár dní po návrate domov si prvýkrát obula korčule, hoci sa jazdy na rampe bála, a spustila si vlastné ročné predsavzatie: deň čo deň postaviť sa jednej veci, ktorá jej naháňa strach. Na Instagrame si k tomu napísala otázku, ktorú si zjavne kladie stále: „Čo sa stane, ak neujdem pred vecami, ktoré ma v živote desia?“ Nie je to návod na to, ako má vyzerať odvaha u niekoho iného. Len pripomienka, že prvý krok nemusí byť taký veľký ako predaj bytu. Niekedy je to len korčuľa na rampe, inokedy len jedna veta povedaná nahlas o tom, čo človeku dlho ubližovalo.
Karin 30. septembra odlieta na svoju ďalšiu, 80-dňovú kapitolu po Japonsku, Taiwane, Kórei a Filipínach, a s Erikou na chrbte ju môžete sledovať naživo na jej Instagrame @somkarina.
Prečítajte si taktiež:
Jeden strom je väčší ako futbalové ihrisko. Vyzerá to ako celý les
Čím si starší, tým rýchlejšie ti roky miznú. Dôvod ťa prekvapí.
