Stredajšie popoludnie v Karibiku prinieslo incident, ktorý môže opätovne prekresliť už aj tak napäté vzťahy medzi Havanou a Washingtonom. Približne jednu námornú míľu od ostrova Cayo Falcones pri severnom pobreží Kuby došlo k ozbrojenej zrážke, ktorá si vyžiadala štyri ľudské životy.
Tu sú fakty, ktoré o celom incidente nateraz vieme, a kontext, ktorý vysvetľuje, prečo k nemu došlo práve teraz.
Priebeh prestrelky na otvorenom mori
K udalosti došlo v stredu 25. februára 2026 okolo 14:00 h miestneho času. Kubánska pobrežná stráž sa pokúsila identifikovať rýchločln registrovaný na Floride (číslo FL7726SH), ktorý vnikol do teritoriálnych vôd ostrova. Podľa verzie kubánskeho ministerstva vnútra posádka člna na výzvu nereagovala a namiesto toho spustila paľbu, pri ktorej bol zranený veliteľ kubánskeho hliadkového plavidla.
Kubánski vojaci paľbu opätovali, čo viedlo k smrti štyroch pasažierov člna. Ďalších šesť osôb utrpelo zranenia a bolo zadržaných.
Kto bol na palube?
Havana tvrdí, že na palube bolo 10 ozbrojených Kubáncov žijúcich v USA, ktorých cieľom bola infiltrácia na ostrov a páchanie teroristických činov. Medzi identifikovanými sú osoby s kriminálnou minulosťou, ktoré už predtým figurovali na kubánskych zoznamoch hľadaných teroristov, ako napríklad Amijail Sánchez González či Leordan Enrique Cruz Gómez.
Jedným zo zabitých bol Michel Ortega Casanova, americký občan, ktorý v USA pracoval ako vodič kamióna viac ako 20 rokov. Jeho brat pre agentúru AP uviedol, že Michel sa stal posadnutý myšlienkou na oslobodenie Kuby, no o jeho konkrétnych plánoch rodina nevedela.
Kubánske úrady v súvislosti s prípadom zatkli aj siedmu osobu priamo na ostrove – Duniela Hernándeza Santosa, ktorý mal skupine poskytovať logistickú podporu pri vylodení.
Arzenál a protichodné verzie
Kubánski vyšetrovatelia uviedli, že na člne našli útočné pušky, Molotovove koktaily, nepriestrelné vesty a maskovacie uniformy. Táto výbava nahráva verzii o ozbrojenej operácii.
Na druhej strane, niektoré správy naznačujú, že mohlo ísť o tzv. „vyzdvihnutie“ príbuzných z ostrova, čo je v čase hlbokej kubánskej krízy bežný, hoci riskantný spôsob úteku do USA. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio prestrelku označil za „veľmi nezvyčajnú“ a zdôraznil, že nešlo o operáciu americkej vlády. USA momentálne nezávisle overujú fakty a zisťujú, či sú obete americkými občanmi.
Širší obraz: Kuba na hrane kolapsu
Tento incident nemožno vnímať izolovane. Kuba sa nachádza v stave extrémnej energetickej a ekonomickej núdze.
• Ropná blokáda: Po páde režimu Nicolása Madura vo Venezuele na začiatku januára 2026 stratila Kuba svojho hlavného dodávateľa energií. Administratíva Donalda Trumpa navyše zaviedla sankcie a clá na krajiny (napr. Mexiko), ktoré by sa pokúsili výpadok nahradiť.
• Kolaps infraštruktúry: Na ostrove dochádza k totálnym blackoutom, hromadia sa odpadky a krajina čelí nedostatku potravín aj liekov.
• Tlak na zmenu režimu: Washington sa netají tým, že jeho cieľom je zmena režimu v Havane do konca roka 2026.
Zaujímavosťou je, že k incidentu došlo len deň po 30. výročí zostrelenia lietadiel organizácie Brothers to the Rescue kubánskym letectvom v roku 1996, čo bola udalosť, ktorá na dlhé roky zmrazila vzťahy medzi oboma krajinami.
Čo bude nasledovať?
Zatiaľ čo floridský generálny prokurátor James Uthmeier vyhlásil, že „kubánskej vláde nemožno veriť“ a nariadil vlastné vyšetrovanie, Biely dom situáciu monitoruje s obavami z ďalšej eskalácie. Pre Kubáncov na ostrove incident znamená jediné: ešte prísnejší dohľad bezpečnostných zložiek v čase, keď už aj tak bojujú o prežitie.
Tento prípad ukazuje, že karibské vody sú opäť bojiskom, kde sa stretávajú ideológie, osobná zúfalosť a tvrdá geopolitika.
Acknowledge: Vytvoril som pre vás tento článok na základe dostupných zdrojov o incidente. Ak by ste chceli tému spracovať aj v inej forme, môžem vám z týchto materiálov pripraviť napríklad tailored report zameraný na širšie geopolitické súvislosti alebo infografiku s časovou osou udalostí. Chceli by ste niečo z toho vytvoriť?
