SOI to potvrdila na 180 kontrolách. Vysvetľujeme, odkiaľ sa Black Friday vzal, ako obchody so zľavou počítajú, a čo im teraz zakazuje zákon.
Každý november sa opakuje rovnaká scéna, banery s „-70 %“ na každom druhom e-shope, a rovnaká otázka, koľko z toho je skutočná zľava a koľko len čísla na papieri. Slovenská obchodná inšpekcia si to nedávno overila priamo, a výsledok nevyzerá dobre.
Čo Black Friday skutočne je
Black Friday je piatok hneď po amerických Vďakyvzdaní (Thanksgiving), teda štvrtý štvrtok v novembri, tradičný začiatok vianočnej nákupnej sezóny v USA. Pri pôvode názvu existujú dve hlavné teórie. Podľa jednej ho prvá použila polícia vo Philadelphii, pre ktorú bol tento deň, plný davov a dopravných zápch, jedným z najhorších v roku. Podľa druhej, účtovníckej, ide o deň, keď sa obchody z minusových čísel v knihách (červená farba) dostávali konečne do zisku (čierna farba), odtiaľ „black“.
Na Slovensko a do zvyšku Európy sa Black Friday dostal bez svojho pôvodného kontextu, tu žiadne Vďakyvzdanie neslávime, zostal len marketingový termín pre výpredajový deň, ktorý sa navyše u väčšiny obchodov dávno rozťiahol na celý týždeň alebo dlhšie.
Ako obchody so „zľavou“ v skutočnosti počítajú
Klasický trik je jednoduchý, cenu tovaru tesne pred akciou zvýšiť, a „zľavu“ potom počítať z tejto umelo navýšenej sumy. Percento na banneri tak vyzerá pôsobivo, aj keď reálna úspora oproti cene z minulého týždňa je minimálna alebo nulová.
Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) sa na to zamerala priamo, medzi novembrom 2025 a januárom 2026 skontrolovala 180 predajní a 6 022 druhov tovaru po celom Slovensku. Výsledok, porušenie našla v 32 predajniach, teda v 17,78 % kontrolovaných predajní, pri 323 konkrétnych produktoch. Najčastejšie išlo presne o tento trik, počítanie percentuálnej zľavy z vyššej referenčnej ceny než tej, ktorú zákon vyžaduje, k tomu chýbajúce označenie zľavnenej ceny priamo na tovare, a rozdiely medzi cenou, ktorú videl kupujúci, a cenou v evidencii predajne. Najhoršie na tom bol Košický kraj, tam malo problém až 55,11 % kontrolovaných produktov. Medzi predajňami s nedostatkami figurovali aj známe reťazce ako Cropp, Favab, OVS, Douglas alebo H&M.
Čo na to hovorí zákon
Presne na tento trik reaguje slovenský zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý od 1. júla 2024 stanovuje jasné pravidlo, pri každom oznámení o znížení ceny musí obchodník uviesť aj predchádzajúcu cenu, a tou predchádzajúcou cenou musí byť najnižšia cena, za ktorú tovar reálne predával v posledných 30 dňoch (pri tovare, ktorý sa predáva kratšie, odo dňa, kedy ho začal predávať). Obchod si teda nemôže cenu deň pred akciou zvýšiť a z nej si potom vypočítať väčšiu zľavu, presne toto zákon zakazuje. Výnimky existujú len pre tovar podliehajúci rýchlej skaze, vernostné programy a zľavové karty, a porovnávaciu reklamu. Pravidlo platí rovnako pre kamenné obchody aj e-shopy.
Problém, ako ukázala kontrola SOI, je, že zákon existuje už viac než rok, a napriek tomu ho stále porušuje takmer každá šiesta kontrolovaná predajňa.
Zostáva ešte jedna praktická otázka. Ako si to viete overiť sami, priamo pri konkrétnom produkte, ešte než ho vložíte do košíka?
Kedy je zľava skutočne skutočná, a ako si to overiť
Odkedy zákon platí, musí byť „predchádzajúca cena“ (tá najnižšia za posledných 30 dní) uvedená priamo pri produkte, spolu s aktuálnou zľavnenou cenou. Prvý krok je jednoduchý, túto informáciu si prečítajte, nespoliehajte sa len na percento na banneri.
Druhý krok, nezávislé overenie, cenové porovnávače ako Heureka.sk ukazujú pri väčšine bežne predávaných produktov graf vývoja ceny za posledné týždne až mesiace. Ak je „zľavená“ cena na úrovni, na ktorej sa produkt predával už v septembri alebo októbri, o žiadnu mimoriadnu výhodu nejde, aj keby banner hovoril o zľave 50 %.
Tretí krok, ktorý vyplýva priamo z výsledkov kontroly SOI vyššie, oplatí sa byť opatrnejší najmä v reťazcoch s odevmi a drogériou (presne tam sa našlo najviac pochybení), a keďže najviac porušení bolo v Košickom kraji, ak nakupujete v tomto regióne, dvojnásobná kontrola cenníka sa oplatí o to viac.
Black Friday sám osebe nie je podvod, časť zliav je reálna a oplatí sa počkať práve na ne. Rozdiel medzi dobrou a zlou kúpou v tento deň nerozhoduje percento na banneri, ale to, či si predchádzajúcu cenu overíte sami, alebo veríte len tomu, čo vám obchod ukáže.
Niektoré odkazy v tomto článku môžu byť partnerské.
Prečítajte si taktiež:
