Vedcom to trvalo štyri roky nahrávania v keňských rezerváciách, a mená pritom vôbec neznejú ako ten, koho volajú.
Keď zavoláš kamaráta menom, ten zvuk nemá nič spoločné s tým, ako kamarát vyzerá alebo znie. Je to len nálepka, na ktorú reaguje. Presne to isté podľa vedcov robia aj slony.
Čo presne vedci zistili
Tím z Colorado State University a organizácie Save the Elephants publikoval v júni 2024 v časopise Nature Ecology and Evolution štúdiu, podľa ktorej si africké slony dávajú navzájom mená, a to abstraktné, teda zvuky, ktoré vôbec nenapodobňujú toho, koho oslovujú. Výskum trval štyri roky, z toho 14 mesiacov intenzívnej terénnej práce v rezerváciách Samburu a Amboseli v Keni. Vedci nahrali približne 470 rôznych volaní od 101 slonov smerovaných na 117 konkrétnych príjemcov.
Prečo je to väčšia vec, než znie
Delfíny aj papagáje síce tiež „oslovujú“ jeden druhého menom, robia to ale napodobením jedinečného signálneho zvuku toho druhého, teda niečo ako opakovanie cudzieho mena späť tej istej osobe. Slony sú iné. Ich mená sú podľa hlavného autora štúdie Michaela Parda arbitrárne, teda vymyslené označenia bez súvislosti so zvukom volaného jedinca, presne tak, ako funguje ľudské meno. Doteraz sa niečo podobné mimo človeka takmer nepozorovalo.
Čo sa deje, keď slon počuje svoje meno
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
Vedci si nezávisle overili, že ide skutočne o mená, nie len o náhodu, pomocou prehrávacích experimentov. Keď slonom pustili nahrávku volania, ktoré patrilo pôvodne im, reagovali výrazne inak než na volanie určené niekomu inému, rýchlejšie sa priblížili k zdroju zvuku a častejšie na neho odpovedali vlastnou vokalizáciou. Na volania adresované iným slonom reagovali len málo alebo vôbec. Medzi konkrétnymi slonmi, ktorých vedci v štúdii sledovali, mali podľa výskumu vlastné, rozpoznateľné volacie vzorce napríklad jedinci s menami Frida a Donatella.
Michael Pardo k tomu dodáva, že porovnávať inteligenciu naprieč druhmi je mimoriadne ťažké, ak nie priam nemožné, ale práve schopnosť vytvoriť si abstraktný symbol pre iného jedinca radí slony medzi hrstku druhov, ktoré niečo také dokážu.
Slony pritom prekvapujú aj inak. Podľa novšieho výskumu tímu z Oxfordskej univerzity pod vedením Elodie Freymannovej, ktorý prebiehal v oblasti hory Elgon v Keni, sa dorastené slony samy liečia, keď ochorejú. Vedci na základe rozhovorov s miestnymi strážcami a staršími členmi komunít zdokumentovali, že slony si vyberajú konkrétne z 35 druhov rastlín, z ktorých 25 majú podľa miestnych obyvateľov skutočne overené liečivé účinky, a matky ich podávajú aj svojim mláďatám.
Čo si z toho odniesť
Nabudúce, keď uvidíš slony v zoo alebo v dokumente, ako si trúbia jeden na druhého, pripomeň si, že to môže byť oveľa osobnejšie, než to vyzerá. Možno práve niekoho volajú menom.
Prečítajte si taktiež: Najväčší živý organizmus na svete nie je strom. Je to huba
Jeden strom je väčší ako futbalové ihrisko. Vyzerá to ako celý les
