Od 1. októbra platí strop na maržu 10 centov na liter a 50% zľava na vlaky. Čo to reálne znamená pre tvoju peňaženku.
Naftu za 1,924 eura natankuješ do bežnej päťdesiatlitrovej nádrže za 96 eur. Vlani, keď bola o 31,9 percenta lacnejšia, ťa tá istá nádrž stála necelých 73 eur. Rozdiel, vyše 23 eur, zaplatíš zakaždým, keď zastavíš na pumpe.
Od 1. októbra na to vláda reaguje dvoma opatreniami. Ani jedno z nich sa ale priamo nedotýka toho, čo z tvojho litra berie štát.
Čo sa mení od 1. októbra
Vláda zavádza dve veci naraz. Po prvé, maloobchodná marža na naftu aj benzín smie byť najviac 10 centov na liter. Po druhé, cestovné v druhej vozňovej triede vo vlakoch vo verejnom záujme klesne na 30 dní presne o polovicu.
Koľko si benzínka naozaj necháva, a koľko štát
Čerpacie stanice si z ceny bežne berú od 5 do 15 centov na liter. To je presne tá marža, o ktorej sa teraz hovorí a ktorú vláda od októbra obmedzí na 10 centov.
Pozri sa ale, koľko z tej istej ceny ide štátu. Pri benzíne je to spotrebná daň 0,514 eura na liter, k tomu DPH a poplatok za núdzové zásoby ropy približne 4 centy na liter. Pri dnešnej cene benzínu 1,774 eura to spolu vychádza na približne 89 centov, teda takmer presne polovicu toho, čo platíš pri pumpe. Pri nafte je spotrebná daň nižšia, 0,368 eura na liter, takže pri cene 1,924 eura ide štátu spolu asi 77 centov, čiže štyridsať percent ceny.
Inak povedané, z litra benzínu má čerpacia stanica najviac 15 centov, štát cez 80. Marža, na ktorú vláda siaha, je tá menšia z dvoch súm.
Prečo vláda nesiahla na dane
Odpoveď dal premiér Robert Fico priamo. Podľa neho štátny rozpočet na výpadok z nižšej spotrebnej dane alebo DPH nemá dostatočný priestor. Namiesto toho vláda obmedzila maržu, teda tú časť ceny, ktorú si pripočítava predajca, nie štát.
Ten istý dôvod platí aj pre otázku, prečo vláda nezastropovala rovno konečnú cenu na pumpe. Pri strope na maržu platí rozdiel predajca zo svojho, pri strope na konečnú cenu by ho musel zakaždým, keď svetová cena ropy vzrastie nad limit, doplácať štát z rozpočtu. Cena na pumpe sa preto bude naďalej meniť podľa toho, čo sa deje s cenou ropy, veľkoobchodným trhom aj kurzom dolára, presne tak ako doteraz.
Skús sa ale zamyslieť nad ešte tromi vecami. Prečo máme drahšie palivo, keď ropu berieme cez Družbu a Adriu, ak z Hormuzského prielivu neberieme ani liter? Oplatí sa počkať s tankovaním až do októbra? A koľko si reálne prilepšíš na celej nádrži?
Oplatí sa počkať do októbra, a koľko reálne ušetríš na nádrži ? Prečo teda napätie pri Hormuze zdvihne cenu, aj keď odtiaľ neberieme ani liter
Čítajte ďalej zadarmo
Zadajte email a odomknite si celý článok zadarmo. Pošleme vám potvrdzovací odkaz — po kliknutí naň budete pokračovať v čítaní.
Ropa je globálny tovar s jednou referenčnou cenou, Brentom. Aj ruská ropa, ktorá k nám tečie Družbou, sa oceňuje ako zľava oproti tejto referencii, takže keď Brent rastie pre situáciu v Perzskom zálive, rastie aj to, čo za svoju „lacnejšiu“ ropu platí Slovnaft. Rovnako sa od Brentu odvíja aj veľkoobchodná cena hotového benzínu a nafty na európskom trhu, z ktorého nakupujú aj slovenské pumpy.
Slovensko si navyše tento rok prešlo vlastnou ropnou krízou, ktorá presne tento vzťah ukazuje. Družbu 27. januára 2026 odstavil útok dronov pri ukrajinskom Brode, ktorý zničil čerpadlá na trase. Tri mesiace sme čerpali zo štátnych rezerv, kým sa 23. apríla dodávky obnovili. Ako náhradnú trasu vtedy vláda riešila ropovod Adria cez Chorvátsko, ten je ale podľa premiéra Fica viac než päťnásobne drahší. Kým Družbou stojí preprava tony ropy na 100 kilometrov niečo vyše eura, cez Adriu je to viac ako 5 eur. Slovnaft má odvtedy dodávky poistené aj cez túto drahšiu trasu ako zálohu, čo sa premieta do nákladov aj vtedy, keď Družba ide bežne, presne tak ako teraz. Preto je naša ropa v konečnom dôsledku drahšia, hoci fyzicky nikdy nepretečie cez Hormuz.
Oplatí sa počkať do októbra, a koľko reálne ušetríš na nádrži
Skús si to spočítať na vlastnej nádrži. Ak tvoja pumpa mala maržu na hornej hranici, teda 15 centov, a strop ju stiahne na 10, ušetríš maximálne 5 centov na liter. Na bežnú päťdesiatlitrovú nádrž je to najviac 2,50 eura. Porovnaj si to s tým, o koľko je dnes plná nádrž drahšia oproti vlaňajšku, vyše 23 eur, a vidíš, aký malý je to zásah oproti tomu, čo sa s cenou palív deje inak.
A ani tých 2,50 eura ti nikto negarantuje. Podľa analytika Ondreja Greguša závisí všetko od toho, akú maržu mala konkrétna pumpa predtým. Ak si účtovala 8 centov, strop sa jej vôbec nedotkne a ty na tom nezarobíš nič. Marža totiž tvorí len malú časť z celkovej sumy, a ak medzitým stúpne cena ropy, rozdiel sa jednoducho prejaví inde, výsledná cena môže byť rovnaká alebo aj vyššia ako dnes, strop len zabráni tomu, aby si k tomu pumpa pridala navyše. Takže áno, ak potrebuješ tankovať teraz, netreba čakať na 1. október kvôli pár centom, ktoré ani nemáš isté.
Slovenská asociácia palivového priemyslu a obchodu zároveň upozorňuje, že strop môže najviac zasiahnuť menšie čerpacie stanice. Veľké siete si vedia časť marže dorovnať predajom kávy a občerstvenia, malé stanice bez takého doplnkového predaja môžu mať menej peňazí na údržbu, modernizáciu alebo rozvoj.
Pri prémiových palivách presné číslo o marži k dispozícii nie je, vieme len, že prémiový benzín stojí v priemere o približne 19 centov na liter viac ako ten bežný, takže aj marža v ňom môže byť iná.
Koho sa dotkne zľava na vlaky
Druhé opatrenie sa týka jednorazových aj traťových lístkov v druhej triede vrátane týždenných a mesačných, od 1. októbra na 30 dní. Neplatí pre medzinárodné cesty, miestenky, ročné sieťové lístky ani integrované dopravné systémy, ceny sa zaokrúhľujú nadol na 5 centov. Štát na to počíta s dosahom 5,3 milióna eur.
Zľava platí na dopravu „vo verejnom záujme“, čo je väčšinou ZSSK, ale nielen. Rovnaký režim majú aj niektoré trate súkromných dopravcov so zmluvou so štátom, napríklad RegioJet na trati Bratislava – Komárno, za ktorú mu štát ročne platí 8 miliónov eur. Komerčných spojov tých istých dopravcov, napríklad diaľkovej trasy Praha – Bratislava – Košice, sa to netýka, tie zostávajú za pôvodnú cenu.
Čo si z toho odniesť
Takže keď budeš nabudúce stáť pri pumpe, vieš presne, na čo sa pozeráš. Marža predajcu je len tá menšia časť toho, čo platíš, tá väčšia ide štátu, a tú vláda nechala tak. Reálna úspora zo stropu je maximálne pár centov na liter, možno aj nula. Ak zvládneš cestu aj vlakom, október je mesiac, kedy sa to oplatí vyskúšať, tam je zľava istá, na rozdiel od pumpy.
Prečítajte si taktiež: Oplatí sa kúriť drevom alebo plynom? Spočítali sme to za vás
Úspory na bežnom účte: toto sa s nimi deje v roku 2026
