V máji 2026 svet s napätím sleduje dramatický vývoj na holandskej výletnej lodi MV Hondius. Na palube zostávalo približne 150 ľudí, pričom loď bola zakotvená pri Kapverdách. Aktuálne sa pripravuje plánovaná evakuácia pasažierov na Tenerife, ktorej realizácia však závisí od toho, či Španielsko vyjadrí definitívny súhlas, keďže prezident Kanárskych ostrovov Fernando Clavijo príchod lode pôvodne odmietol. Situácia zostáva vážna: hlásených je celkovo 8 prípadov nákazy (z toho 5 laboratórne potvrdených), pričom chorobe podľahli traja ľudia. Dôležitým faktom však je, že doteraz bolo iba jedno z týchto úmrtí laboratórne potvrdené ako následok hantavírusu, zatiaľ čo zvyšné dve úmrtia sú stále predmetom vyšetrovania.
Prinášame vám odpovede na najdôležitejšie otázky, ktoré momentálne trápia ľudí na Slovensku aj vo svete.
Ako sa vírus na loď dostal?
Vedúcou hypotézou vyšetrovateľov WHO je, že nákazu na loď priniesol holandský pár, ktorý sa infikoval ešte pred nalodením. Predtým, než nastúpili na loď v argentínskej Ushuai, absolvovali 4-mesačnú cestu za pozorovaním vtákov cez Argentínu, Čile a Uruguaj. Počas tejto cesty navštívili aj provincie Neuquén a Misiones, ktoré sú známe endemickým výskytom hantavírusu. Práve tam mohli prísť do kontaktu s hlodavcami alebo ich výlučkami v prírode či v blízkosti skládok odpadu. Celková situácia v Argentíne je alarmujúca – v poslednom roku tam zaznamenali 101 prípadov nákazy, čo je dvojnásobný nárast.
Čo je to hantavírus a ako útočí na naše telo?
Hantavírusy (rod Orthohantavirus) patria do rodiny Hantaviridae. Ide o zoonózu – ochorenie, ktoré koluje v prírode medzi hlodavcami a hmyzožravcami a na človeka preskočí len náhodou.
- História mena: Počas Kórejskej vojny (1951 – 1953) ochorelo približne 3 200 vojakov OSN na záhadnú krvácavú horúčku pri rieke Hantan. V roku 1978 vedec Ho-Wang Lee vírus izoloval a pomenoval ho Hantaan vírus, podľa ktorého neskôr dostala meno celá rodina vírusov.
- Mechanizmus útoku (ľudskou rečou): Vírus obsahuje RNA, čo je v podstate „recept“, podľa ktorého vírus prinúti naše vlastné bunky vyrábať jeho kópie. Po vstupe do tela napáda vaskulárny endotel – bunky, ktoré tvoria vnútornú „tapetu“ našich ciev. Keď sú tieto bunky poškodené, cievy začnú „pretekať“, čo spôsobuje nebezpečné opuchy a zlyhávanie obehu. Zároveň napáda makrofágy, čo sú bunky našej imunitnej „polície“, čím ochromuje našu prirodzenú obranu.
Príznaky, formy choroby a výnimočný kmeň Andes
Ochorenie je zradné v tom, že má veľmi dlhú inkubačnú dobu: zvyčajne 2 týždne, ale môže to byť aj 1 až 8 týždňov.
- Počiatočná fáza: Nápadne pripomína chrípku – náhla horúčka, bolesti hlavy, svalov a chrbta, niekedy sprevádzané vracaním či hnačkou.
- Kritická fáza: Má dve podoby. V Európe a Ázii ide najčastejšie o hemoragickú (krvácavú) horúčku s renálnym syndrómom (HFRS), ktorá útočí na obličky. V Amerike dominuje pľúcny syndróm (HPS), ktorý spôsobuje náhle zlyhanie dýchania. Úmrtnosť pri ťažkej pľúcnej forme je približne 40 %.
Kedy vyhľadať lekára? Ak u seba spozorujete náhly nástup vysokých horúčok a silné bolesti chrbta a viete, že ste v posledných týždňoch upratovali prašné priestory, kontaktujte lekára okamžite. Včasná hospitalizácia zameraná na podporu dýchania a obličiek zachraňuje životy, keďže špecifický liek ani vakcína neexistujú.
Kmeň Andes: Na lodi MV Hondius bol potvrdený kmeň Andes vírus. Je výnimočný tým, že sa ako jediný dokáže prenášať z človeka na človeka pri veľmi blízkom a dlhodobom kontakte cez telesné tekutiny alebo respiračné kvapôčky.
Hantavírus na Slovensku: Máme sa báť?
Na Slovensku je hantavírus endemický – vyskytuje sa u nás prirodzene a trvalo v lokalitách s výskytom lesných hlodavcov. Ročne u nás hlásime približne 100 prípadov ochorenia obličiek.
- Dobrá správa: Slovenské kmene (Puumala a Dobrava-Aa) sú miernejšie a úmrtnosť je nízka (v niektorých prípadoch pod 1 %). Naviac, na Slovensku vám nehrozí nákaza od iného človeka, naše kmene sa takto nešíria.
- Prenášači: Vírus u nás neprenášajú len myši (ryšavka tmavopása), ale vedci zo SAV potvrdili jeho prítomnosť aj u piskora lesného (Sorex araneus), čo je drobný hmyzožravec s rypáčikom.
Najväčšie vírusové hrozby a prevencia
Pre kontext, hantavírus je nebezpečný, no ľudstvo čelilo aj horším ranám:
- Čierna smrť (mor): V 14. storočí vyhubila tretinu Európy.
- Španielska chrípka (1918): Zabila desiatky miliónov ľudí.
- HIV/AIDS: Pandémia trvajúca od začiatku 80. rokov.
- COVID-19: Najväčšia zdravotnícka kríza moderných dejín.
- Vtáčia chrípka (H5N1): Aktuálne na Slovensku v obci Čalovec prebieha likvidácia 36-tisíc kusov hydiny a štvrť milióna vajec pre tento agresívny kmeň.
Je to teda nový covid? Epidemiologička WHO Maria Van Kerkhove vyhlásila jasne: „Chcem byť jednoznačná. Toto nie je SARS-CoV-2. Toto nie je začiatok covidovej pandémie. Ide o ohnisko na lodi.“. Odborníci navyše dodávajú, že reálna úmrtnosť môže byť nižšia, než hovoria štatistiky, pretože mierne prípady sa často vôbec netestujú a do štatistík sa nedostanú.
Zlaté pravidlá ochrany:
- Nezametajte nasucho: Ak upratujete chatu alebo pivnicu, nepoužívajte metlu, ktorá rozvíri prach s výlučkami hlodavcov.
- Vlhké čistenie: Miesta najprv postriekajte dezinfekciou a prach utrite až keď je mokrý.
- Respirátor (FFP2): Pri práci v prašnom a podozrivom prostredí je nevyhnutný.
- Hygiena a oblečenie: Po práci v záhrade, lese alebo pivnici si dôkladne umyte ruky a prezlečte sa – vírus sa na oblečení môže určitý čas udržať.
Tip pre čitateľov: Pri návšteve lekára s horúčkou mu vždy spomeňte, ak ste v poslednom čase prišli do kontaktu s hlodavcami alebo upratovali staré priestory. Táto informácia v anamnéze vám môže zachrániť život.
