Pes nehovorí slovami, no komunikuje neprestajne – chvostom, ušami, pohľadom aj celým postojom tela. Vedci z Univerzity v Terste to skúmali už v roku 2007 vo výskume publikovanom v časopise Current Biology a odvtedy sa k téme opakovane vracajú aj ďalšie tímy – naposledy napríklad výskumníci z Kráľovskej univerzity v Belfaste. Zhodujú sa v jednom: veľa signálov si ľudia vysvetľujú presne opačne, než v skutočnosti znamenajú.
Vrtenie chvostom neznamená automaticky radosť
Smer vrtenia hrá kľúčovú rolu. Talianski vedci pri pozorovaní 43 psov rôznych plemien zistili, že keď je pes v pohode alebo vidí svojho majiteľa, chvostom vrtí viac doprava – súvisí to s ľavou hemisférou mozgu, ktorá spracúva pozitívne emócie. Pri strachu alebo nepriateľskej konfrontácii sa vrtenie presúva viac doľava, čo súvisí s pravou hemisférou. Keď v tom istom experimente psy sledovali iného psa vrtiaceho chvostom doľava, boli citeľne nepokojnejšie – niektorým sa až zdvojnásobil tep.
Zívanie nemusí znamenať únavu
U psov je zívanie mimo zjavnej ospalosti častý prejav stresu – napríklad na veterine, pri hlučnej návšteve alebo v novom prostredí.
Oblizovanie pyskov bez jedla nablízku
Ak pes olizuje pysky, no žiadne jedlo v okolí nie je, ide zvyčajne o jemný signál neistoty alebo miernej nepohody, nie o hlad.
Uši dozadu priliehajúce k hlave
Tento postoj sa často mylne považuje za agresivitu. V skutočnosti väčšinou signalizuje strach alebo podriadenie.
Vyhýbanie sa priamemu pohľadu
U psov to nie je „neposlušnosť“ ako pri ľuďoch – ide o prirodzený upokojovací signál, ktorým chce pes situáciu zjemniť.
„Veľrybie oko“ – bielko viditeľné zboku
Toto je jeden z najjasnejších varovných signálov nepohody. Ak toto u psa uvidíte, dajte mu priestor – môže nasledovať zavrčanie alebo šteknutie ako obranná reakcia.
Prečo je to dôležité vedieť
Naučiť sa čítať tieto signály včas znamená vedieť predísť stresovým situáciám skôr, než prerastú do niečoho vážnejšieho – napríklad pri stretnutí s cudzími ľuďmi, iným psom alebo na návšteve u veterinára. Váš pes vám to hovorí neustále. Otázka je, či ste sa už naučili počúvať.
