Osem hodín spánku nestačí — záleží aj na tom, kedy zaspíte.
Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí chodia spať po polnoci, majú o 25 % vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení — aj keď spia rovnako dlho ako tí, čo si ľahnú pred jedenástou. Problém nie je dĺžka, ale narušenie biologického rytmu.
Kým spíte, mozog neprestáva pracovať. Prebieha čistenie toxických látok (vrátane tých spojených s Alzheimerovou chorobou), oprava tkanív aj spracovanie emócií. Tieto procesy sú však naviazané na konkrétne hodiny noci — a keď zaspíte neskoro, najdôležitejšie fázy vynecháte.
Tri veci, ktoré vám možno nikto nepovedal:
- Zaspávanie po 00:00 mení kvalitu spánku horšie než skrátenie o hodinu
- Hlboký NREM spánok sa sústredí v prvej polovici noci — neskoro zaspatí ho väčšinou nestíhajú
- Kávou si ráno „nezaplatíte dlh“ — mozog si dlh pamätá aj po týždni
Čo s tým? Prečo nestačí „len sa vyspaťˮ cez víkend a ako si biologické hodiny skutočne nastaviť — o tom píše Katarína Weissová v celom článku.
➡ Celý článok: Prečo 8 hodín spánku o druhej ráno nestačí — a čo s tým
