Diplomatické šachovnice v Ženeve sa tento štvrtok, 26. februára 2026, stanú dejiskom zrejme najdôležitejšieho stretnutia posledných rokov. Iránsky minister zahraničia Abbás Araghčí a americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner sa vracajú k rokovaciemu stolu v čase, keď už nejde len o slová, ale o prežitie mieru v regióne.
Čo sa vlastne deje v zákulisí? Teherán má podľa kuloárnych informácií predložiť na stôl niečo, čo tu doteraz nebolo – ucelený návrh dohody, a nie len zoznam všeobecných fráz. Tento dokument putuje do Švajčiarska cez ománskych sprostredkovateľov a má byť posledným pokusom Iránu vyhnúť sa vojenskému úderu. Donald Trump však jasne odkázal, že ho zaujímajú len „tie tajné slová“: prísľub, že Irán nikdy nebude vlastniť jadrovú zbraň.
Aby sme pochopili, prečo je atmosféra taká hustá, musíme sa vrátiť do júna 2025. Vtedy po vypršaní podobného ultimáta nasledovala operácia Midnight Hammer, pri ktorej USA a Izrael zasiahli iránske jadrové zariadenia. Hoci boli tieto ciele „rozdrvené“, Biely dom varuje, že hrozba nebola úplne odstránená a Irán sa pokúša svoj program obnoviť.
Ultimátum, ktoré tiká Napätie dnes nestúpa náhodou. Trump stanovil Teheránu deadline 10 až 15 dní na dosiahnutie finálnej dohody. Tento termín sa nebezpečne kryje so začiatkom marca, kedy zasadá Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni. Ak sa v Ženeve nedosiahne prielom, Washington môže rezolúciu agentúry použiť ako politické odôvodnenie pre ďalšiu vojenskú intervenciu.
V regióne je to cítiť. USA tam aktuálne sústreďujú najväčšiu leteckú silu od invázie do Iraku v roku 2003. Lietadlové lode a bombardéry v Perzskom zálive vysielajú jasný signál – diplomacia je prioritou, ale „smrtiaca sila“ je odistená.
Vojna alebo obchod? Ekonomické dopady tejto neistoty už pociťujeme všetci. Cena ropy Brent sa vyšplhala k sedemmesačným maximám nad 71 dolárov za barel. Trhy sú nervózne a investori už do cien započítavajú vysokú „rizikovú prirážku“ pre prípad, že by rozhovory stroskotali.
Čo nás teda čaká? Iránsky minister Araghčí tvrdí, že dohoda je „na dosah“, no jedným dychom dodáva, že Irán sa nikdy nevzdá práva na mierové využívanie jadrovej technológie a odmieta rokovať o svojich raketách. Na druhej strane stojí Trump, pre ktorého je akýkoľvek ústupok Iránu neprijateľný.
Ak štvrtkové stretnutie v Ženeve neprinesie jasný posun, svet sa musí pripraviť na scenár, kde diplomaciu definitívne vystriedajú rakety. Nasledujúce hodiny ukážu, či prevládne pragmatizmus, alebo sa Blízky východ opäť ponorí do hlbokého konfliktu s nepredvídateľnými následkami pre globálnu stabilitu.
