Pchjongjang opäť šokoval svet. Tentokrát to nebol len ďalší test rakety v mori, ale pompézne predstavenie 50 nových odpaľovacích zariadení, ktoré majú v hľadáčiku celú Južnú Kóreu. Najväčšiu pozornosť však upútal samotný vodca Kim Čong-un, ktorý si sadol za volant jedného z týchto kolosov. Čo sa skrýva za týmto gestom a prečo by sme mali zbystriť pozornosť aj v Európe?
„Atraktívna“ zbraň absolútnej moci
V polovici februára 2026 sa námestie pred Domom kultúry 25. apríla v Pchjongjangu zaplnilo radmi obrovských vozidiel. Severná Kórea tu svetu ukázala 600 mm viacnásobné raketové systémy (MRLS), ktoré sú podľa analytikov hybridom medzi raketometom a balistickou raketou krátkeho doletu.
Kim Čong-un tieto stroje označil za „nádherné a atraktívne“ zbrane, ktoré dokážu premeniť cieľ na popol. To, čo ich však odlišuje od starších modelov, je využitie umelej inteligencie (AI) v ich navádzacích systémoch, čo ich podľa režimu stavia do úplne novej kategórie, ktorú žiadna iná krajina nevlastní.
Prečo si Kim sadol za volant?
Obraz lídra za volantom vojenského kolosu nie je náhodný. Štátna agentúra KCNA zdôraznila, že Kim osobne šoféroval odpaľovacie vozidlo, aby skontroloval techniku, ktorá je „symbolom absolútnej moci“.
Dôvody tohto gesta sú tri:
1. Domáca propaganda: Posilnenie kultu osobnosti pred kľúčovým deviatym zjazdom vládnucej strany. Vodca sa štylizuje do polohy technicky zdatného a odvážneho veliteľa.
2. Odstrašenie nepriateľov: Úsmev za volantom jadrového nosiča vysiela jasný signál Soulu a Washingtonu – sme pripravení a naše zbrane sú plne funkčné.
3. Demonštrácia kontroly: Kim chce ukázať, že má pod osobným dohľadom nielen politiku, ale aj najmodernejšie vojenské technológie.
Kam to smeruje? Strategický dosah na svet
Tento raketometný systém má odhadovaný dolet 400 km, čo znamená, že v jeho dosahu je celé územie Južnej Kórey vrátane kľúčových leteckých základní USA. Analytici varujú, že jedna batéria vybavená taktickými jadrovými hlavicami by mohla zdevastovať celé letisko.
Pre svet je však znepokojivý aj iný fakt – prehlbujúca sa spolupráca s Ruskom. Severná Kórea už teraz podporuje ruskú inváziu na Ukrajine dodávkami rakiet a tisíckami vojakov. Výmenou za to získava nielen technické know-how z Moskvy, ale aj reálne skúsenosti z bojiska, ktoré využíva na vylepšenie svojich zbraní.
Život v digitálnom temne
Zatiaľ čo režim investuje miliardy do rakiet s AI, bežní obyvatelia žijú v podmienkach najprísnejšej cenzúry na svete. Severná Kórea sa pravidelne umiestňuje na posledných priečkach indexu slobody tlače.
• Špeciálne upravené zariadenia: Televízory a rádiá sú vopred nastavené len na štátne frekvencie a zapečatené proti manipulácii.
• Vnútorný intranet: Namiesto globálneho internetu majú občania prístup len k sieti Kwangmyong, ktorá je prísne monitorovaná a filtrovaná.
• Digitálny dozor: Tablety ako Ullim automaticky robia snímky obrazovky a sledujú históriu prehliadania používateľa.
Napriek tomu sa do krajiny dostávajú cudzie vplyvy. Juhokórejské seriály a filmy (vlna Hallyu) sa šíria pomocou pašovaných USB kľúčov a DVD prehrávačov, čo postupne mení vnímanie sveta u bežných Severokórejčanov. Režim na to reaguje drakonickými zákonmi – za držanie „reakčnej kultúry“ hrozia nútené práce aj trest smrti.
Čo to znamená pre nás?
Situácia na Kórejskom polostrove sa stáva nepredvídateľnejšou. Nové zbrane nie sú len hračkou pre diktátora, ale súčasťou širšieho plánu na modernizáciu jadrových síl, ktorý má byť detailne predstavený na blížiacom sa straníckom zjazde. V kombinácii s úzkou väzbou na Rusko sa severokórejský zbrojný program stáva priamou hrozbou pre globálnu bezpečnosť, na ktorú musí reagovať aj Európa.
Kim Čong-un za volantom raketometu nám pripomína, že hranica medzi propagandou a reálnou hrozbou je v 21. storočí tenšia, než kedykoľvek predtým.
