Jeden deň vojny stojí 120 miliónov eur. Kto to vlastne zaplatí?

Za každým výstrelom na fronte sa skrýva gigantická finančná mašinéria, ktorá pohlcuje miliardy eur zo štátnych rozpočtov. Tento článok odhaľuje skutočnú cenu moderných konfliktov a vysvetľuje, prečo účet za ne nakoniec vždy zaplatia bežní občania.

Jeden jediný deň moderného konfliktu môže stáť stovky miliónov eur. Napríklad Ukrajinu stojí vojna podľa údajov z roku 2024 viac ako 120 miliónov eur denne.

Moderná vojna patrí medzi najdrahšie aktivity, aké môže štát viesť. Za týmito číslami sa skrýva obrovský systém zbraní, logistiky a dlhov, ktoré štáty splácajú ešte celé desaťročia.

Vojna totiž nie je len boj na fronte – je to gigantický finančný stroj, ktorý pohlcuje peniaze rýchlejšie než akýkoľvek iný projekt štátu.

Koľko stojí jeden deň vojny

Cena za vedenie moderného konfliktu je pre štátnu pokladnicu doslova zdrvujúca. Mesačné náklady Ukrajiny na bezpečnosť a obranu sa šplhajú k sume 3,7 miliardy eur.

V rozpočte krajiny pritom v roku 2024 chýbalo až 11 miliárd eur, čo vláda musela riešiť drastickým zvyšovaním daní a vojenských odvodov.

Pre porovnanie: suma, ktorú stojí jeden deň moderného konfliktu, je vyššia než ročný rozpočet mnohých menších slovenských miest. Peniaze, ktoré armády minú za 24 hodín, by v civilnom svete dokázali financovať školy, nemocnice alebo výstavbu infraštruktúry.

Ešte závratnejšie sú čísla pri globálnych veľmociach. Odhaduje sa, že vojenská prítomnosť a operácie Spojených štátov na Blízkom východe vyjdú daňových poplatníkov na približne 900 miliónov dolárov denne.

Moderná technika je totiž extrémne drahá a len jedna nová stíhačka F-15 stojí amerických občanov 97 miliónov dolárov.

Historickým extrémom bol známy Projekt Manhattan, teda vývoj prvej atómovej bomby. Celkové náklady dosiahli 2 miliardy vtedajších dolárov, čo v dnešných cenách predstavuje astronomických 31 miliárd dolárov.

Až 90 percent z tejto sumy pohltila výstavba obrovských tovární, zatiaľ čo samotný vývoj bomby stál menej ako 10 percent rozpočtu.

Kto to celé platí a odkiaľ idú peniaze?

Vojny sa financujú kombináciou viacerých metód, ktoré v konečnom dôsledku pocíti každý občan. Štáty často pristupujú k zvyšovaniu daní, ako to urobila Ukrajina, keď zdvihla vojenský odvod z 1,5 na 5 percent.

Ďalším nástrojom je štátny dlh, kedy si vlády požičiavajú obrovské sumy, ktoré zaťažujú budúce generácie.

Veľmi nebezpečným spôsobom financovania je inflácia, teda tlačenie nových peňazí bez krytia. Tento systém sa naplno rozbehol v chaose prvej svetovej vojny, keď štáty prestali kryť bankovky zlatom.

Výsledkom je, že vojnu platia všetci ľudia cez postupné znehodnocovanie svojich úspor a rast cien v obchodoch.

Netreba zabúdať ani na zahraničnú pomoc, ktorá na Ukrajine tvorí približne polovicu celého štátneho rozpočtu.

Po vojne môžu prísť na rad aj reparácie, kedy porazený štát spláca škody víťazom, podobne ako muselo Nemecko po prvej svetovej vojne zaplatiť 132 miliárd mariek.

Technológie, ktoré pohlcujú miliardy

Vysoká cena vojny je priamo spojená s technologickou náročnosťou zbraní. Príkladom je systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý chráni aj vzdušný priestor Slovenska.

Len kontrakt na výrobu prototypov nových radarov LTAMDS pre tento systém má hodnotu 383 miliónov dolárov.

Len jedna moderná riadená raketa môže stáť viac ako milión eur.

Skutočnou finančnou časovanou bombou je však takzvaný „dlhý chvost“ nákladov na veteránov. Odhaduje sa, že starostlivosť o amerických veteránov z vojen po 11. septembri dosiahne do roku 2050 sumu medzi 2,2 až 2,5 bilióna dolárov.

Vojaci dnes vďaka modernej medicíne prežijú zranenia, ktoré boli v minulosti smrteľné, no vyžadujú si celoživotnú asistenciu.

Okrem priamych výdavkov sú tu aj nepredstaviteľné hospodárske škody. Priame škody na infraštruktúre Ukrajiny za prvé dva roky bojov presiahli 152 miliárd dolárov.

Celkové ekonomické straty krajiny sa odhadujú na viac ako 500 miliárd dolárov.

Neviditeľné jazvy na prírode a ľudskej duši

Vojna neničí len budovy, ale aj samotné základy života na našej planéte. Celkové environmentálne škody na Ukrajine boli k začiatku roka 2024 vyčíslené na viac ako 56,4 miliardy dolárov.

Boje priamo zasiahli až 30 percent všetkých chránených území v krajine. Dochádza tiež k masívnej kontaminácii pôdy ťažkými kovmi z munície.

Zaujímavým fenoménom je takzvaný „war-wilding“. V oblastiach, kde kvôli nebezpečenstvu ustala ľudská činnosť, sa príroda paradoxne začína dočasne zotavovať.

Príkladom je zóna po zničení Kachovskej priehrady, kde sa bez zásahu ľudí začali obnovovať vzácne lužné lesy.

Netreba zabúdať ani na vnútorný svet vojaka a vznik takzvaného „vojnového self“. Ide o psychický mechanizmus, kedy sa osobnosť rozdelí na civilnú a bojovú časť, aby vojak dokázal zvládnuť stres a akt zabíjania.

Čím viac sú tieto dve osobnosti od seba vzdialenie, tým drahší je neskorší návrat veterána do bežného života.

Bizarnosti, ktoré plodí zúfalstvo

Vojna je časom inovácií, ale aj bizarných nápadov. Počas druhej svetovej vojny Sovietsky zväz cvičil protitankové psy, ktoré mali s výbušninou na chrbte vliezť pod nepriateľské stroje.

Američania zase pracovali na projekte netopierích bômb, ktoré mali rozniesť zápalné nálože do budov japonských miest.

Britský Projekt Habakuk dokonca počítal so stavbou obrovskej lietadlovej lode z ľadu a drevnej hmoty, ktorá mala byť dlhá až 600 metrov.

Nacistické Nemecko vyvíjalo delo V3 s prezývkou „Stonožka“, ktoré malo zo vzdialenosti 165 kilometrov zasypávať Londýn projektilmi.

Bez ohľadu na technologické divy alebo bizarné vynálezy má vojna vždy rovnaký účet. Neplatia ho len štáty alebo armády, ale celé spoločnosti. Prejavuje sa vo vyšších daniach, rastúcich cenách a generáciách ľudí, ktoré budú následky konfliktov splácať ešte desaťročia po poslednom výstrele.

Zdroje:

U.S. Department of Defense – Budget Request Overview NATO – Defence Expenditure of NATO Countries Národná banka Slovenska – Ekonomický a menový vývoj SIPRI (Stockholm International Peace Research Institute) – Military Expenditure Database Watson Institute, Brown University – Costs of War Project Svetová banka (World Bank) – Ukraine Recovery and Reconstruction Needs Assessment