Práve teraz
Slovensko a svet – aktuálne správy

Cesta na Mesiac sa začína: Orion preletí celé Slovensko za 39 sekúnd. Čo všetko riskuje posádka Artemis II

Posádka Artemis II stojí pri rakete SLS a lodi Orion pred štartom misie k Mesiacu

Ľudstvo sa po viac ako polstoročí konečne odhodlalo opustiť bezpečie nízkej obežnej dráhy Zeme. Misia Artemis II nie je len ďalším technologickým testom; je to prvýkrát od roku 1972, čo sa ľudská posádka vydáva do hlbokého vesmíru. Kým posledné desaťročia sme sa sústredili na prácu na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) vo výške približne 400 kilometrov, tentoraz mierime k objektu vzdialenému státisíce kilometrov.

Posádka Artemis II stojí pri rakete SLS a lodi Orion pred štartom misie k Mesiacu
Astronauti Artemis II navštívili raketu SLS a loď Orion v Kennedyho vesmírnom stredisku. Misia bude prvým pilotovaným letom k Mesiacu od roku 1972.
Zdroj: NASA / Bill Ingalls

Slovenské reálie: Vesmírna cesta v číslach

Pre lepšiu predstavu o mierke tejto misie si prepočítajme technické parametre na naše domáce pomery:

  • Nosná raketa Space Launch System (SLS): Tento oranžový gigant meria takmer 98 metrov. Ak by ste ju postavili v Bratislave vedľa UFO na Moste SNP (85 m), raketa by ho výrazne prevýšila. Pri štarte vyvinie ťah 39,1 MN (miliónov Newtonov), čo je o 15 % viac sily, než mal legendárny Saturn V z éry Apollo. SLS slúži výhradne na vynesenie lode zo zemskej gravitácie.
  • Kozmická loď Orion: Samotná kapsula s posádkou, ktorú raketa SLS „vystrelí“ k Mesiacu. Hoci je nosná raketa obrovská, po splnení svojej úlohy sa jej časti postupne odpoja a zaniknú v oceáne. Posádka strávi celých 10 dní v obývateľnom priestore s objemom 9,3 m³. Pre priemerného Slováka je to plocha menšia než bežná kúpeľňa v paneláku.
  • Cesta k Mesiacu: Mesiac je od nás vzdialený v priemere 384 400 km. Ak by ste sa vybrali autom z Bratislavy do Košíc severnou trasou (cca 450 km), túto trasu by ste museli absolvovať 854-krát za sebou. Orionu to po hlavnom zážihu potrvá približne štyri dni.
  • Rýchlosť návratu: Pri vstupe do atmosféry bude loď Orion letieť rýchlosťou približne 40 000 km/h. Pre porovnanie, svetoznámy parašutista Felix Baumgartner pri svojom zoskoku dosiahol rýchlosť 1 357 km/h – Orion poletí takmer 30-krát rýchlejšie. Celé Slovensko (od východu na západ, cca 430 km) by touto rýchlosťou preletel za necelých 39 sekúnd.

Kto tvorí posádku a aké majú úlohy?

Posádka Artemis II pri tréningu v skafandroch
Posádka Artemis II pri tréningu v skafandroch
Zdroj: NASA / Rad Sinyak

NASA vybrala štvoricu expertov, kde má každý presne stanovenú technickú zodpovednosť počas 10-dňového letu:

  1. Reid Wiseman (Veliteľ): Má celkovú zodpovednosť za priebeh misie a bezpečnosť posádky. Počas letu bude vykonávať kritické manuálne manévre na overenie ovládania lode Orion.
  2. Victor Glover (Pilot): Jeho hlavnou technickou úlohou je pilotovať Orion počas tzv. Proximity Operations Demonstration. Po oddelení od horného stupňa rakety (ICPS) bude manuálne manévrovať v jeho blízkosti, aby otestoval schopnosť lode približovať sa k iným objektom (dôležité pre budúce dokovanie).
  3. Christina Kochová (Letová špecialistka): Inžinierka zodpovedná za systémy podpory života (ECLSS). Práve ona musela hneď v úvode misie opravovať poruchu ventilátora na toalete, čím zachránila hygienický štandard misie.
  4. Jeremy Hansen (Letový špecialista): Zodpovedá za vedecké experimenty a monitorovanie nákladu. Dozerá na biologické „avatary“ (čipy s bunkami posádky) a testovanie laserovej komunikácie.

Technika a hygiena: Prečo je „lunárny záchod“ kľúčový?

Astronauti vo vnútri Orionu
Astronauti vo vnútri Orionu
Zdroj: NASA / James Blair

V mikrogravitácii (beztiažovom stave, kde veci „nepadajú“ nadol) funguje všetko inak. Nová toaleta UWMS (Universal Waste Management System) pracuje na princípe podtlaku (sania). Predstavte si to ako vysávač, ktorý musí okamžite odsať tekutý aj pevný odpad, aby sa voľne nevznášal v kabíne.

Riziko poruchy: Keď Christina Kochová opravovala ventilátor, nešlo len o pohodlie. Ak ventilátor nefunguje, podtlak neexistuje. V stiesnenom priestore 9 m³ by akýkoľvek uniknutý biologický odpad znamenal obrovské riziko infekcie a kontaminácie citlivej elektroniky. Ako poistka slúži záložný systém CCU (Collapsible Contingency Urinal) – špeciálne vaky s lievikom na jedno použitie, ktoré posádka musela dočasne využiť počas opravy.

Laserový internet a „prak“ k Mesiacu

Orion počas technických testov
Orion počas technických testov a tepelný štít
Zdroj: NASA / Kim Shiflett
  • Laserový Netflix (O2O): NASA testuje infračervený laser, ktorý umožní prenášať 4K video z okolia Mesiaca prakticky v reálnom čase. Je to obrovský skok oproti zrnitým čiernobielym záberom z čias Apolla.
  • Gravitačný prak: Orion využíva tzv. trajektóriu voľného návratu. Znamená to, že gravitácia Mesiaca loď prirodzene „uchopí“ a bez nutnosti brzdenia ju vykatapultuje späť k Zemi.
  • Radiačný štít: Mimo magnetického poľa Zeme čelia astronauti nebezpečnému žiareniu zo Slnka. V prípade slnečnej búrky majú vypracovaný postup, kedy v lodi preorganizujú náklad a zásoby tak, aby si vytvorili provizórny kryt (masívna vrstva materiálu pohlcuje častice žiarenia).

Budúcnosť: Kedy naozaj pristaneme?

Misia Artemis II nepristáva, pretože je to „generálka“. Samotné pristátie ľudí na južnom póle Mesiaca je naplánované až na misiu Artemis III. Aktuálne odhady pre štart Artemis III sa pohybujú medzi rokmi 2026 a 2028. Termín však kriticky závisí od dvoch vecí:

  1. Pripravenosti lode Starship HLS od SpaceX, ktorá musí zvládnuť pristátie na povrchu.
  2. Dokončenia nových skafandrov od firmy Axiom, ktoré umožnia astronautom pohyb v extrémnom chlade lunárneho južného pólu.

Medzitým Čína nespí a plánuje svojich „tajkonautov“ na Mesiaci do roku 2030 pomocou vlastnej techniky.

5 Mýtov o návrate na Mesiac

  1. Mýtus: Na Mesiaci sme nikdy neboli a celé je to podvod.
    • Fakt: Súčasné sondy (LRO) detailne nafotili stopy po misiách Apollo. Navyše, Sovietsky zväz mal technológie na sledovanie letu v reálnom čase a nikdy ho nespochybnil.
  2. Mýtus: Sú to vyhodené peniaze.
    • Fakt: Každé euro sa vracia v technológiách (mikročipy, recyklácia vody, batérie), ktoré skončia v našich domácnostiach.
  3. Mýtus: Astronauti tam budú 10 dní len nečinne sedieť.
    • Fakt: Majú nabitý program vedeckých testov a pravidelného cvičenia na stroji flywheel, aby im v beztiažovom stave neodumierali svaly.
  4. Mýtus: Orion je len stará technológia v novom obale.
    • Fakt: Orion má 1000-násobne vyšší výpočtový výkon než moduly Apollo a disponuje laserovým internetom.
  5. Mýtus: NASA to robí len pre vlastnú slávu.
    • Fakt: Ide o medzinárodnú spoluprácu. Európa (ESA) dodáva servisný modul, bez ktorého by Orion nemal energiu ani vzduch.

Sledujeme historické momenty, kedy sa sci-fi stáva hmatateľnou realitou. Misia lode Orion s názvom „Integrity“ práve dláždi cestu pre prvého človeka na Marse.