Vláda chce zrušiť voľbu poštou: Tisíce Slovákov v zahraničí môžu prísť o reálny prístup k voľbám

„Predstav si, že kvôli jednému hlasu musíš cestovať stovky eur. Presne to môže čakať Slovákov žijúcich v zahraničí, ak prejde návrh vlády na zrušenie voľby poštou. Po viac ako 20 rokoch by sa systém zásadne zmenil – namiesto obálky by bolo nutné prísť osobne na ambasádu.

Pozreli sme sa na konkrétne dopady: koľko môže stáť jeden hlas, prečo chce vláda systém meniť a čo ukazujú čísla z posledných volieb. Zásadná otázka však znie – nestanú sa voľby pre časť Slovákov prakticky nedostupné?“

1. Historický kontext: Od experimentu k rekordu

Možnosť voliť poštou zo zahraničia bola na Slovensku zavedená v roku 2004 a prvýkrát sa reálne uplatnila v parlamentných voľbách v roku 2006. V tom čase išlo o okrajovú záležitosť – hlas odovzdalo len 543 voličov. Systém bol navrhnutý tak, aby uľahčil prístup k voľbám rastúcemu počtu Slovákov v cudzine bez nutnosti cestovať do vlasti.

Počas dvoch dekád sa tento inštitút stal pevnou súčasťou slovenskej demokracie a záujem oň rástol s každými voľbami:

• 2016: Viac ako 17 000 hlasov zo zahraničia.
• 2020: Nárast na takmer 49 000 odovzdaných obálok.
• 2023: Absolútny rekord. O voľbu poštou požiadalo 72 993 občanov zo 131 krajín sveta. Platný hlas nakoniec odovzdalo 58 779 voličov.

Tento nárast o viac ako 10 000 % svedčí o tom, že Slováci v zahraničí nestratili kontakt s domovom a chcú ovplyvňovať jeho smerovanie. Žiadosti v roku 2023 prišli aj z takých exotických destinácií ako Madagaskar, Grónsko, Zimbabwe či Aruba.

2. Čo navrhuje nová legislatíva?

Novela z dielne poslancov Smer-SD, predložená v marci 2026, počíta s radikálnym rezom. Ak bude schválená, nové pravidlá začnú platiť od 1. septembra 2026.

Hlavné zmeny zahŕňajú:

• Úplné zrušenie voľby poštou pre parlamentné voľby a referendum.
• Povinné osobné hlasovanie na zastupiteľských úradoch (ambasádach a konzulátoch).
• Rozšírenie na prezidentské voľby: Prvýkrát by bolo možné voliť hlavu štátu zo zahraničia, avšak len osobne na ambasáde. Doteraz museli voliči bez trvalého pobytu v SR cestovať na územie Slovenska.
• Reforma volebných kaucií: Zvýšenie finančnej zábezpeky pre strany, ktoré chcú kandidovať.

3. Volebná kaucia 50 000 eur: O čo ide?

Jedným z kľúčových bodov novely je zmena výpočtu volebnej kaucie. Volebná kaucia je finančná suma, ktorú musí každá politická strana zaplatiť štátu pri podaní kandidátnej listiny. Slúži ako dôkaz „vážnosti“ kandidatúry a má odradiť subjekty bez reálnej podpory, ktoré by voľby zneužívali na biznis alebo vlastnú propagáciu.

Doteraz bola kaucia fixná vo výške 17 000 eur (zavedená prechodom na euro z pôvodných 500 000 korún v roku 2004). Nový návrh však počíta s tým, že kaucia sa bude odvíjať od 25-násobku priemernej mesačnej mzdy. V aktuálnych podmienkach to predstavuje sumu približne 50 000 eur pre parlamentné voľby.

• Vrátenie kaucie: Doteraz štát vracal kauciu stranám, ktoré získali aspoň 2 % hlasov. Nový návrh navrhuje zvýšenie tejto hranice na 5 %. Pre malé a nové strany by to znamenalo enormné finančné riziko – ak neprekročia hranicu pre vstup do parlamentu, ich 50 000 eur prepadne štátu.

4. Logistická bariéra: Cesta za hlasom ako drahý výlet

Kritici zmeny, vrátane združenia Srdcom doma, varujú, že zrušenie pošty je „trestom za mobilitu“. Slovensko má totiž zastupiteľské úrady len v 66 krajinách sveta.

Príklad Austrálie

Austrália je kontinent s obrovskými vzdialenosťami. SR tam má veľvyslanectvo v Canberre a konzulát v Sydney. Ak Slovák žije napríklad v meste Perth, k najbližšej volebnej urne v Sydney musí prekonať približne 3 300 kilometrov.

• Čas a náklady: Spiatočná letenka stojí stovky eur a let trvá vyše 5 hodín. Cesta autom by znamenala približne 35 hodín čistej jazdy jedným smerom. Pre voliča to znamená organizačnú aj finančnú záťaž na úrovni letnej dovolenky.

Škandinávsky paradox

Situácia je kritická aj v Európe. Vláda nedávno rozhodla o zatvorení ambasád v Oslo (Nórsko) a Kodani (Dánsko). Slováci v tomto regióne sú teraz administratívne odkázaní na Štokholm (Švédsko).

• Pre Slováka z juhu Nórska môže cesta do Štokholmu predstavovať trasu dlhú až 1 500 km.
• Ekonomický výpočet: Pri dnešných vysokých cenách palív (vplyv energetickej krízy) a priemernej spotrebe 7 litrov na 100 km, vyjde len palivo na trasu tam a späť (3 000 km) približne 400 eur. K tomu treba pripočítať poplatky za mosty (Oresund), ubytovanie a minimálne dva dni strateného času. Celkový náklad na jeden odovzdaný hlas tak môže presiahnuť 500 až 600 eur.

5. Prečo to štát chce zmeniť? Argumenty koalície

Predstavitelia vládnej koalície, najmä Erik Kaliňák a Tibor Gašpar (Smer-SD), argumentujú potrebou garantovať princípy tajnej, priamej a osobnej voľby.

• Obava z manipulácie: Premiér Robert Fico uviedol, že hlasovanie poštou môže byť manipulované a že volič by mal o budúcnosti krajiny rozhodovať „za plentou, ako sa patrí“.
• Zahraničný vzor: Koalícia sa odvoláva na model Dánska, kde sa zo zahraničia volí osobne.
• Komfort pri prezidentovi: Predkladatelia tvrdia, že umožnenie voľby prezidenta na ambasádach je splnením dlhodobej požiadavky Slovákov v cudzine.

6. Politický kontext: Čo hovoria čísla?

Opozícia a analytici vnímajú za novelou skôr politický kalkul. Štatistiky z volieb 2023 jasne ukazujú, že voliči v zahraničí majú diametrálne odlišné preferencie ako domáci elektorát:

• Progresívne Slovensko (PS): Získalo v zahraničí drvivých 61,7 % hlasov.
• SaS: Skončila druhá so ziskom 10,8 %.
• Smer-SD: Získal len 6,1 %.
• Hlas-SD: Mal podporu len 2,5 %.

Voliči zo zahraničia by v roku 2023 sami o sebe poslali do parlamentu len tri strany (PS, SaS, Smer). Zrušenie pošty tak podľa kritikov cieli na minimalizáciu účasti opozičného elektorátu, pre ktorý bude cestovanie na ambasády nedostupné.

7. Ušetrí štát peniaze?

Presná ekonomická analýza úspor v návrhoch chýba, no experti poukazujú na dva prúdy:

1. Úspora na poštovnom: Ceny medzinárodných zásielok Slovenskej pošty rastú. Štát vynakladá prostriedky na tlač a zasielanie desaťtisícov obálok.
2. Náklady na logistiku: Zriadenie volebných miestností v 66 krajinách, vyslanie volebných komisií a zabezpečenie bezpečnosti v zahraničí je mimoriadne organizačne aj personálne náročné.
3. Ekologický faktor: Podľa vedeckých analýz vytvorí papierové hlasovanie (vrátane dopravy obálok po celom svete) až 180-krát väčšiu uhlíkovú stopu ako potenciálne elektronické hlasovanie.

8. Čo hovoria odborníci a kedy sa rozhodne?

Ústavný právnik Vincent Bujňák konštatuje, že štát nemá ústavnú povinnosť zaviesť voľbu zo zahraničia. Ak ju však už raz zaviedol, jej náhle a výrazné sťaženie môže byť vnímané ako krok späť v kvalite demokracie. Ústavný právnik Marek Domin dodáva, že ak by prístup k voľbám bol pre veľkú skupinu občanov fakticky nemožný, mohlo by ísť o neprimerané obmedzenie volebného práva.

„Zatiaľ čo slovenská vládna koalícia argumentuje potrebou zvýšiť bezpečnosť volebného procesu, v susednom Maďarsku aktuálne rezonujú podozrenia z priameho zasahovania do demokratickej súťaže. Kauza Orbán-gate odhaľuje, ako môžu byť štátne štruktúry zneužité na sledovanie opozície, čo len podčiarkuje dôležitosť transparentných volebných pravidiel v celom regióne.“

Harmonogram schvaľovania:

• Novela bola predložená koncom marca 2026.
• Diskusia v parlamente je naplánovaná na schôdzu, ktorá sa začína 14. apríla.
• V koalícii zatiaľ nie je o všetkých detailoch definitívna zhoda (najmä zo strany Hlas-SD), no trend smeruje k obmedzeniu poštového hlasovania.

Zhrnutie faktov

Pre Slováka v zahraničí znamenala doteraz voľba pár minút času na pošte. Po novom to pre mnohých bude znamenať stovky eur a tisíce kilometrov na cestách. Či preváži argument o „bezpečnosti a tajnosti“ voľby za plentou, alebo argument o „prístupnosti a modernizácii“, ukážu najbližšie týždne v slovenskom parlamente.