Dňa 24. februára 2026 si svet pripomína štvrté výročie začiatku celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu. Konflikt, ktorý sa začal v ranných hodinách roku 2022, sa stal najväčším medzištátnym ozbrojeným stretom v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Po 1 460 dňoch bojov zostáva situácia na fronte dynamická a medzinárodné spoločenstvo upiera zrak na nové diplomatické iniciatívy.
Korene konfliktu a začiatok invázie
Hoci sa plnoformátová vojna začala v roku 2022, korene ozbrojeného stretu siahajú do roku 2014, kedy došlo k pripojeniu Krymu k Ruskej federácii a vypuknutiu bojov na Donbase. Za úsvitu 24. februára 2022 spustilo Rusko „špeciálnu vojenskú operáciu“ s deklarovaným cieľom demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny. Ukrajinská strana a väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok označili za nevyprovokovanú agresiu a porušenie Charty OSN.
Najvýznamnejšie vojenské míľniky
Počas štyroch rokov prešiel konflikt viacerými fázami, od počiatočného postupu ruských vojsk na Kyjev až po súčasnú opotrebovaciu vojnu:
• Bitka o Kyjev a ústup zo severu (2022): Ukrajinským silám sa podarilo vytlačiť ruské vojská z okolia hlavného mesta do apríla 2022.
• Pád Mariupoľa a oceliarne Azovstaľ (máj 2022): Po dlhom obliehaní získala ruská strana kontrolu nad strategickým prístavným mestom.
• Chersonská a Charkovská protiofenzíva (jeseň 2022): Ukrajina oslobodila rozsiahle územia na východe a jediné okupované krajské mesto Cherson.
• Bitka o Bachmut (2023): Jedna z najkrvavejších mestských bitiek, ktorú Rusko ovládlo v máji 2023 za cenu vysokých strát na oboch stranách.
• Pád Avdijivky (február 2024): Po mesiacoch intenzívnych bojov a ruského bombardovania sa ukrajinské sily z mesta stiahli.
• Súčasný stav (2025 – 2026): Konflikt prešiel do fázy zákopových bojov, kde sa frontová línia hýbe len minimálne (v priemere 15 až 70 metrov denne), avšak s extrémnym nasadením techniky a živej sily.
Tragédia Kachovskej priehrady
Jednou z najväčších environmentálnych katastrof v regióne bolo zničenie Kachovskej priehrady 6. júna 2023. Udalosť viedla k zaplaveniu približne 600 km² územia a zasiahla civilné obyvateľstvo na oboch brehoch rieky Dneper. Obe strany sa zo zničenia priehrady obviňujú navzájom: Ukrajina hovorí o úmyselnej ruskej sabotáži, Rusko o dôsledku ukrajinského ostreľovania.
Humanitárne a ekonomické dopady
Vojna si vyžiadala bezprecedentnú daň:
• Straty na životoch: Odhadované ruské straty (mŕtvi a zranení) k roku 2026 dosiahli približne 1,2 milióna osôb. Ukrajinská strana oficiálne priznala 46 000 padlých vojakov, hoci iné odhady uvádzajú vyššie čísla.
• Utečenci: Viac ako 8 miliónov Ukrajincov opustilo krajinu a milióny sú vnútorne vysídlené. V krajinách EÚ požíva dočasnú ochranu takmer 4,3 milióna osôb.
• Ekonomika: Rusko čelí masívnym medzinárodným sankciám, no svoju ekonomiku adaptovalo na vojnovú výrobu. Ukrajina je závislá od medzinárodnej finančnej pomoci a čelí výzvam pri obnove zničenej infraštruktúry.
Úloha Slovenska
Slovensko sa od začiatku konfliktu zaradilo medzi aktívnych susedov v poskytovaní pomoci. Okrem prijatia státisícov utečencov darovalo Ukrajine strategickú techniku, vrátane systému protivzdušnej obrany S-300, stíhačiek MiG-29, vrtuľníkov a odmínovacích systémov Božena. Pomoc pokračuje aj v roku 2026 prostredníctvom komerčných kontraktov a humanitárnych dodávok.
Nová vlna mierových rokovaní (2025 – 2026)
Po nástupe novej administratívy v USA sa v roku 2025 obnovil tlak na diplomatické riešenie. Uskutočnilo sa niekoľko kôl trojstranných rokovaní v Abú Zabí a Ženeve za účasti zástupcov Ukrajiny, Ruska a USA. Hoci americká strana informovala o „zmysluplnom pokroku“, hlavnými prekážkami zostávajú územné požiadavky a bezpečnostné záruky. Ukrajina odmieta odstúpenie Donbasu, zatiaľ čo Rusko trvá na uznaní anektovaných území.
