Piatok 20. februára 2026 sa zapísal do histórie ako deň, kedy americký právny systém narazil na nekompromisnú politickú vôľu. Hoci Najvyšší súd USA zasadil prezidentovi Donaldovi Trumpovi tvrdú ranu a jeho clá označil za nezákonné, on v priebehu pár hodín vytiahol z rukáva nový tromf. Pre zvyšok sveta vrátane Slovenska to znamená jediné: novú vlnu neistoty a 10-percentné clo na takmer všetko.
Súd ho zastavil, on našiel „zadné vrátka“
Celý konflikt začal v momente, keď Najvyšší súd USA pomerom hlasov 6 ku 3 rozhodol, že Trumpov doterajší spôsob uvaľovania ciel je v rozpore s ústavou. Sudcovia dospeli k záveru, že zákon o núdzových právomociach (IEEPA), o ktorý sa prezident opieral, mu nedáva právo uvaľovať clá bez súhlasu Kongresu. Podľa verdiktu totiž „právo držať peňaženku“ patrí zákonodarcom, nie prezidentovi.
Prezident reagoval mimoriadne ostro, sudcov označil za „hanbu národa“ a obvinil ich z ovplyvňovania zahraničnými záujmami. Trump však nečakal na ďalšie súdne ťahanice. Okamžite využil Sekciu 122 Zákona o obchode z roku 1974. Tento špecifický paragraf mu umožňuje zaviesť clá až do výšky 15 % na obdobie 150 dní bez toho, aby mu to musel ktokoľvek schvaľovať. Stačí mu na to argument, že USA čelia vážnemu deficitu platobnej bilancie. Trump tak získal takmer pol roka absolútnej moci nad obchodom, pričom Kongres môže zasiahnuť až po uplynutí tejto lehoty.
Kto tieto miliardy v skutočnosti zaplatí?
Okolo ciel existuje mýtus, že ich platia cudzie štáty, na ktoré sú uvalené. Ekonomická realita je však priamočiara a oveľa bolestivejšia pre koncových spotrebiteľov. Clo je v skutočnosti daň, ktorú musí zaplatiť americký dovozca v momente, keď tovar prekročí hranice.
Keď napríklad americká firma dováža súčiastky zo Slovenska, musí americkému colnému úradu zaplatiť o 10 % viac ako doteraz. Aby tieto spoločnosti (ako napríklad Costco) nečelili stratám, zvýšené náklady prenesú priamo do cien v obchodoch. Výsledkom je vyššia inflácia v USA, ale aj pokles dopytu po európskych tovaroch, ktoré sa pre Američanov stávajú pridrahými. Odhaduje sa, že doterajšie nezákonné clá vytiahli z peňaženiek firiem a ľudí v USA už viac ako 160 miliárd dolárov.
Slovensko v hľadáčiku: Sme najzraniteľnejší v EÚ
Kým niektoré krajiny sa môžu spoliehať na pestrú škálu exportu, Slovensko má v obchode s USA jednu obrovskú slabinu. Sme najzraniteľnejšou ekonomikou v celej Európskej únii. Dôvodom je náš automobilový priemysel, ktorý tvorí až 75 % celého slovenského vývozu do USA.
Analýzy sú neúprosné:
• Pre slovenské automobilky clá znamenajú výpadok v exporte na úrovni 5 miliárd eur.
• V ohrození je minimálne 20 000 pracovných miest priamo v priemysle a u dodávateľov.
• Podľa Národnej banky Slovenska môže tento colný úder spôsobiť pokles HDP až o 3 %.
Navyše, kým nové 10 % clo je plošné, na autá, oceľ a hliník sa naďalej vzťahujú aj staršie, oveľa vyššie clá (často až 25 % či 50 %), ktoré sú postavené na inom zákone a súd ich nezrušil. Slovensko tak čelí takzvanému efektívnemu clu vo výške až 24,1 %, čo je po Číne a Bangladéši tretia najvyššia hodnota na svete.
Európska bazuka na obzore
Brusel sa na tento scenár pripravoval mesiace. Európska komisia už naznačila použitie takzvanej „ekonomickej bazuky“ – nástroja proti ekonomickému nátlaku. Ide o balík odvetných opatrení v hodnote približne 93 miliárd eur, ktorý zahŕňa nielen clá na americké výrobky, ale aj obmedzenie prístupu amerických firiem k verejným zákazkám či blokovanie investícií.
Svet sa tak v roku 2026 ocitá uprostred totálnej obchodnej vojny. Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA síce ukázalo silu práva, no Trumpov bleskový protiúder potvrdil, že politická moc dokáže nájsť cestu aj cez tie najužšie právne škáry. Pre Slovensko to znamená obdobie, kedy sa o stabilitu našej ekonomiky a tisíce pracovných miest nebude bojovať len v továrňach, ale predovšetkým v politických centrách Washingtonu a Bruselu.
