a prečo to nie je neúcta
Mnohí starší ľudia majú dnes pocit, že mladí sa nechcú rozprávať. Keď im zavolajú, hovor často nezdvihnú. Odpíšu správou, niekedy krátkou, inokedy len jedným slovom. Pôsobí to chladne. Niekedy až nevychovane.
Lenže tento pocit vzniká z nedorozumenia, nie z neúcty.
Telefonát kedysi a dnes
Pre staršie generácie bol telefonát prirodzeným prejavom záujmu. Znamenal, že si si na niekoho vyhradil čas, že si ho chcel počuť a venovať mu pozornosť. Zavolať bolo normálne.
Pre mladých má telefonát iný význam. Vnímajú ho ako náhly zásah do priestoru, ktorý nemajú pod kontrolou. Keď niekto zavolá, očakáva okamžitú reakciu. Bez prípravy. Bez možnosti rozhodnúť sa, či je na to vhodný čas.
Prečo je správa pre mladých prirodzenejšia
Správa sa dá prečítať vtedy, keď má človek priestor. Dá sa na ňu odpovedať, keď si vie premyslieť slová. Pre mladých je to pokojnejší a bezpečnejší spôsob komunikácie v svete, kde je neustály tlak na pozornosť.
Telefonát vyžaduje súvislý čas a plnú prítomnosť. Správa umožňuje odstup.
Nejde o to, že by sa mladí nechceli rozprávať. Ide o to, ako a kedy.
Tempo, na ktoré sme si nezvykli rovnako
Mladí sú zvyknutí fungovať v krátkych úsekoch. Komunikujú popri iných činnostiach, medzi presunmi, v prestávkach. Telefonovanie je pre nich pomalé. Vyžaduje zastavenie.
To neznamená nezáujem. Znamená to iný vzťah k času.
Prečo telefonát vyvoláva tlak
Pre mnohých mladých je telefonát stresujúci. Znamená okamžitú reakciu, okamžité odpovede a niekedy aj riešenie emócií bez prípravy. Písaná komunikácia im dáva možnosť odpovedať pokojnejšie a presnejšie.
Nie preto, že by nechceli komunikovať.
Ale preto, že nechcú reagovať zle.
Kde vzniká konflikt
Starší si často myslia, že ich mladí ignorujú.
Mladí majú pocit, že sú tlačení do niečoho, čo im je nepríjemné.
Obe strany si správanie tej druhej vysvetľujú tým najhorším možným spôsobom.
V skutočnosti ide len o rozdiel v tom, čo považujeme za normálnu komunikáciu.
Čo vlastne znamená „odpíšem, nezavolám“
Keď mladý človek odpíše správou namiesto telefonátu, nehovorí tým „nezaujímaš ma“. Hovorí tým „chcem odpovedať v pokoji a dobre“.
A keď starší človek zavolá, nehovorí tým „nerešpektujem tvoj čas“. Hovorí tým „chcem byť bližšie“.
Rozdiel nie je v úcte.
Rozdiel je v zvyku.
Záver
Mladí neodmietajú komunikáciu. Odmietajú formu, ktorá im dnes nevyhovuje. Keď si to uvedomíme, prestane telefonát symbolizovať neúctu a správa prestane pôsobiť chladne.
Zostane len rozdiel medzi generáciami, ktoré vyrástli v inom svete.
