Rozsiahla vojenská operácia Spojených štátov a Izraela proti Iránu z 28. februára 2026 vyvolala okamžitú destabilizáciu európskeho trhu s energiami a zvýšila bezpečnostné napätie na celom kontinente. Podľa dostupných údajov ceny zemného plynu v Európe vzrástli o viac ako 50 % v priebehu 24 hodín, zatiaľ čo európske vlády čelia hrozbe novej migračnej vlny a možným teroristickým útokom. Konflikt, ktorý viedol k usmrteniu najvyššieho iránskeho vedenia vrátane ajatolláha Alího Chameneího, postavil Európu pred nutnosť urýchlene prehodnotiť svoju energetickú bezpečnosť a ochranu vonkajších hraníc.
Zdroj:
ilustračná fotografia / geopolitická mapa (public domain / Wikimedia Commons)
Anatómia útoku: Koniec diplomacie a operácia „Epic Fury“
Podľa dostupných údajov boli útoky z konca februára 2026 vyvrcholením rastúceho napätia po takzvanej 12-dňovej vojne z júna 2025. Hoci ešte v roku 2025 prebiehali nepriame rozhovory medzi Washingtonom a Teheránom sprostredkované Ománom, izraelská vláda opakovane varovala, že Irán je bližšie k získaniu jadrovej zbrane než kedykoľvek predtým. Analytici uvádzajú, že Izrael vnímal oslabenú pozíciu iránskych regionálnych spojencov ako unikátnu príležitosť na vojenské riešenie.
Vojenská operácia, ktorú USA označili ako „Epic Fury“, zasiahla iránske jadrové zariadenia v lokalitách Fordow, Natanz a Isfahán. Na Fordow a Natanz bolo zhodených 14 kusov bômb typu GBU-57 Massive Ordnance Penetrator (MOP), čo predstavuje prvé operačné nasadenie týchto zbraní schopných preniknúť hlboko do podzemia. Pri prvej salve útokov bol podľa správ zabitý najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí spolu s vysokým velením Zboru islamských revolučných gárd (IRGC). Americký prezident Donald Trump následne vyhlásil, že cieľom je „bezpodmienečná kapitulácia“ Teheránu.
Odvetná špirála: Irán zasahuje spojencov Washingtonu a územie EÚ
Reakcia Iránu na útoky bola podľa vojenských pozorovateľov rozsiahla a cielená na ekonomickú infraštruktúru a americké základne v regióne. Iránske drony a balistické rakety zasiahli ciele v Katare, Spojených arabských emirátoch, Kuvajte a Bahrajne. Špeciálne znepokojenie v Európe vyvolal útok dronov na britskú leteckú základňu Akrotiri na Cypre. Hoci útok nespôsobil žiadne obete, podľa analytikov ide o priame zasiahnutie záujmov členského štátu EÚ, čo zvyšuje riziko zatiahnutia Európy do konfliktu.
Iránske vedenie navyše v odvete za zaradenie IRGC na európsky zoznam teroristických organizácií z januára 2026 označilo armády všetkých členských štátov EÚ za teroristické skupiny. Tento krok viedol k diplomatickému zmrazeniu vzťahov, pričom Teherán varoval európske vlády, že akúkoľvek vojenskú podporu USA alebo Izraela bude považovať za vojnový akt. Podľa správ z marca 2026 Irán pokračuje v útokoch nielen na vojenské, ale aj na ekonomické ciele v regióne.
Rozpoltená Európa: Medzi strategickým spojenectvom a medzinárodným právom
Postoj európskych vlád k vojne v Iráne odhaľuje trhliny v spoločnej zahraničnej politike Únie. Nemecko pod vedením kancelára Friedricha Merza zaujalo postoj, ktorý je v zhode s cieľmi USA a Izraela. Merz po návšteve Bieleho domu začiatkom marca 2026 uviedol, že Irán predstavuje „zásadnú bezpečnostnú hrozbu“ a že predchádzajúce desaťročia diplomacie zlyhali. Nemecko povolilo využívanie svojich základní pre americké operácie, hoci zdôraznilo, že nemecká vojenská angažovanosť by podliehala parlamentnému schváleniu.
Naopak, Španielsko otvorene odsúdilo vojenskú akciu. Španielsky premiér Pedro Sánchez odmietol povoliť USA využívanie španielskych základní na útoky proti Iránu, za čo čelil vyhrážkam obchodnými sankciami zo strany Washingtonu. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré útoky odsúdili a vyzvali na dodržiavanie medzinárodného práva. Podobne kritický postoj zaujala aj talianska vláda, ktorá označila útoky za nekonzistentné s medzinárodným právom.
Francúzsko a Spojené kráľovstvo zvolili pragmatickejšiu cestu. Britský premiér Keir Starmer zdôraznil, že Londýn sa nezúčastnil na ofenzívnych úderoch, ale povolil využitie svojich základní na „špecifické obranné účely“, aby ochránil britské životy a spojencov v zálive. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyslal lietadlovú loď Charles de Gaulle do Stredozemného mora na ochranu francúzskych záujmov, ale zároveň varoval, že čisto vojenské riešenie nepovedie k stabilite a vyzval na dodržiavanie medzinárodného práva.
Energetický šok: Koniec lacného plynu a ohrozenie Družby
Zdroj:
ilustračná fotografia / energetická mapa Európy (Wikimedia Commons / European energy infrastructure)
Pre európske hospodárstvo má konflikt okamžité dôsledky. Podľa údajov z trhov cena zemného plynu v Európe stúpla v priebehu 24 hodín po začiatku útokov o 50 % a následne o ďalších 30 %, čím prekonala hranicu 60 eur za megawatthodinu, čo je najviac od augusta 2022. Hlavným dôvodom je prerušenie produkcie skvapalneného zemného plynu (LNG) v Katare po iránskych útokoch na infraštruktúru v Ras Laffan a Mesaieed. Katar zabezpečuje približne 20 % globálnych dodávok LNG a Európa sa naň silne spoliehala pri nahrádzaní ruského plynu.
Rovnako kritická je situácia na trhu s ropou, kde cena ropy Brent prekročila 90 dolárov za barel. Iránska hrozba zablokovania Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi viac ako 20 % svetového obchodu s ropou a plynom, vyvoláva obavy z novej vlny inflácie v eurozóne. Hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky Philip Lane varoval, že pretrvávajúci rast cien energií negatívne ovplyvní rast a priemyselnú konkurencieschopnosť Európy.
V stredoeurópskom kontexte sa kríza dotýka aj ropovodu Družba. Hoci sa EÚ snažila o odstrihnutie od ruských energií, nestabilita v Perzskom zálive ukázala, že alternatívy nie sú bezpečné. Európska komisia preto podľa dostupných správ začala tlačiť na Ukrajinu, aby zabezpečila plný tok ropy cez Družbu, čo by mohlo stabilizovať dodávky pre Slovensko a Maďarsko. Maďarský premiér Viktor Orbán už v tejto súvislosti pohrozil Ukrajine odvetnými krokmi, ak nebudú dodávky obnovené.
Bezpečnostné a migračné riziká: Obava zo „sýrskeho scenára“
Zdroj:
ilustračná fotografia / migračná mapa (Wikimedia Commons / UNHCR data visualization)
Jedným z najvážnejších varovaní, ktoré zaznievajú z európskych metropol, je riziko úplného rozpadu iránskej štátnosti. Kancelár Merz upozornil, že v Iráne žije takmer 100 miliónov ľudí a ich masívny útek v prípade občianskej vojny by predstavoval migračnú vlnu nevídaných rozmerov. „Nechceme tu vidieť sýrsky scenár,“ vyhlásil Merz v narážke na konflikt, ktorý v minulom desaťročí destabilizoval Európu. Turecko už podľa správ pripravuje pohotovostné plány pre prípad masívneho prílevu utečencov.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov už označil situáciu za veľkú humanitárnu krízu. Slovenský minister vnútra potvrdil, že Slovensko je pripravené čeliť možnej migračnej kríze vyvolanej vývojom na Blízkom východe. Bezpečnostní experti navyše varujú, že prechod z konvenčnej vojny na teroristickú by mohol preniesť útoky priamo na európske územie prostredníctvom iránskych spiacich buniek. V Spojenom kráľovstve už úrady posilnili ochranu komunít pre obavy z nárastu napätia.
Vojna v Iráne v roku 2026 stavia Európu do pozície aktéra s obmedzeným vplyvom na udalosti, ktoré priamo ohrozujú jej strategické záujmy. Absencia jednotného strategického uvažovania a neschopnosť presadiť vlastnú mierovú agendu viedli k tomu, že Európa bola pred útokom postavená pred hotovú vec bez predchádzajúcich konzultácií zo strany Washingtonu. Podľa analytikov bude ďalší vývoj konfliktu rozhodujúci pre ceny energií a bezpečnosť v Európe.
——————————————————————————–
Použité zdroje:
Marker.sk; Nexus News Global; Global Policy Journal; Brussels Signal; Carnegie Europe; Council on Foreign Relations (CFR); EUISS; Európsky parlament; UK Parliament; SITA; IEMed.
Wikipedia pokojne použi pri researchi, ale v zdrojoch ju médiá väčšinou neuvádzajú.
